Stred, Širina, Dúbrava, Veľký Krtíš – sídlisko, Ďulov Dvor – Mútnice, Pozdĺž Krtíšskeho potoka, Banštiak, Kopaničky – Horné lúky, Priemyselný obvod, Pri Viničkách, Veľký Krtíš – sever
Základné sídelné jednotky: Stred, Širina, Dúbrava, Veľký Krtíš – sídlisko, Ďulov Dvor – Mútnice, Pozdĺž Krtíšskeho potoka, Banštiak, Kopaničky – Horné lúky, Priemyselný obvod, Pri Viničkách, Veľký Krtíš – sever
Centrum
Stred 1, Stred 2
IBV Západ
IBV Sever
Ulice
A. H. Škultéthyho, B. Nemcovej, Č. Armády, Družobná, Duklianska, Dúbravská, I. Madácha, J. A. Komenského, J. Kráľa, Lučenská, Ľ. Štúra, Mierová, Mikszáthova, Mládežnícka, M. R. Štefánika, Námestie A. H. Škultétyho, Nemocničná, Novohradská, Okružná, Pionierska, P. O. Hviezdoslava, Poľná, Písecká, SNP, Tučekova, Venevská, Vinohradnícka, Za Parkom, Záhradná, Železničná, Školská
Vodné toky
Cez Veľký Krtíš preteká rieka Krtíš. Tečie severojužným smerom od Modrého Kameňa až po južnú hranicu katastrálneho územia mesta, odkiaľ pokračuje až po sútok s Ipľom v južnej časti okresu.
Vodné plochy
rybník Sklabiná
rybník Nenince
rybník Želovce
časť rybníku Ľuboreč
tieto vodné plochy sú mimo územia Veľkého Krtíša, ale sú v okrese Veľký Krtíš.
Symboly obce
Erb mesta symbolizuje hlavné tradičné zamestnanie obyvateľstva – baníctvo, poľnohospodárstvo. V zelenom štíte, v centrálnej časti poľa sú dve prekrížené banícke kladivká čiernej farby, po stranách obklopené dvoma zlatými obilnými klasmi so skríženými byľami v päte štítu.
Vlajka mesta vychádza z farieb erbu, ktorá má pomer strán 2:3 a je ukončená zástrihom tzv. lastovičím chvostom, siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky. Je zelenej farby s prekríženými symetrickými pruhmi. Tieto symboly mesto prijalo 19.8.1986.
Dejiny
Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom roku 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky vlastnej histórie. Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako „Veľká cesta“. V 16. – 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V rokoch 1554 – 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do roku 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí. V rokoch 1854 – 1864 sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po roku 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od roku 1948 v Pôtri a od roku 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši. V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko, tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom. Upadal hospodársky i kultúrny život. V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselného odvetvia. Popri baníctve to bol strojársky, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.
Názov
Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich roku 1245 kláštoru opäť potvrdil. O pôvode slova Krtíš (Curtus) /lat.Curtus, Kurtus, Kurthes/ medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom.
Politika
Mestské zastupiteľstvo
Mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených
v priamych voľbách obyvateľmi mesta na štyri roky. Funkčné obdobie mestského
zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského
zastupiteľstva.
Mestské zastupiteľstvo Mesta Veľký Krtíš pozostáva z 15 poslancov.
Volebný obvod č. 1 – 4 poslanci.
Do volebného obvodu patria ulice:
A. H. Škultétyho – rodinné domy, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, Št. Tučeka, Janka Kráľa, Vinohradnícka, Lučenská – rodinné domy, B. Nemcovej, Poľná, Za parkom
Volebný obvod č. 2 – 5 poslanci.
Do volebného obvodu patria ulice:
P.O. Hviezdoslava, Lučenská orient. čísla 79 – 91, Ľ. Štúra, Červenej armády, Družobná,
Dúbravská cesta, Duklianska, Mládežnícka, Pionierska, Záhradná, Lučenská – Ďulov dvor,
Novohradská, Pálovická cesta
Volebný obvod č. 3 – 6 poslanci.
Do volebného obvodu patria ulice:
Banícka, I. Madácha, Mierová, Školská, SNP, Nám. A. H. Škultétyho, Nemocničná, Venevská, Za poštou, Okružná, Mikszáthova, A. H. Škultétyho orient. č. 2 – 14, Písecká, Osloboditeľov, M. R. Štefánika, J.A. Komenského, Trhovnícka
V meste Veľký Krtíš sa nenachádza žiadne divadlo, ale divadelné predstavenia sa hrajú v Kultúrnom dome na Námestí A. H. Škultétyho.
Stavby
Pamiatky
Evanjelický kostol, pôvodne baroková halová stavba s predstavanou vežou z roku 1770. Prvá sakrálna stavba vo Veľkom Krtíši je doložená už v roku 1435, dnešný kostol stojí na jej mieste. Súčasný kostol prešiel prestavbou v roku 1841, kedy bola pristavaná veža a kostol celkovo získal dnešnú klasicistickú podobu. Interiér kosotla je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu rokokovo-klasicistický oltár, stĺpová architektúra s obrazom Ukrižovaný z roku 1773, dar Daniela Tihányho. Ďalšie obrazy sú z dielne L. Kubányiho, Sen Jakubov, Povýšenie medeného hada na púšti a Obetovanie Izáka. Kazateľnica so sochami evanjelistov pochádza z rovnakého obdobia, podobne aj rokoková krstiteľnica. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža je ukončená barokizujúcou helmicou s laternou.[4] V tomto kostole bol v roku 1847 pokrstený maďarský spisoveteľ Kálmán Mikszáth, čo pripomína pamätná tabuľa.
Kúria rodu Ambrózy, pôvodne renesančná stavba zo 17. storočia. Od roku 1850 bol vlastníkom kúrie rod Sebastiani. Ide o jednopodlažnú blokovú stavbu s manzardovou strechou a trojosovým vstupnám portikom s iónskymi stĺpmi.[5]
Evanjelický kostol
Pamätná fara s tabuľou Augusta Horislava Škultétyho
Kultúrny dom
Pomníky
Na námestí A. H. Škultétyho sa nachádza pomník a busta Augusta Horislava Škultétyho.
Na nádvorí 1. ZŠ sa nachádza pomník a busta Vsevoloda Čechoviča.
Parky
Medzi ulicami Venevská, Okružná, Mikszáthova, Škultétyho a Za parkom sa nachádza park Hôrka.
Šport
Futbalový štadión Baník a klub MFK Baník Veľký Krtíš
Gymnázium A. H. Škultétyho – má 4-ročné aj 8-ročné štúdium. Názov aj 8-ročné štúdium má od 90-ych rokov. Pri škole pôsobí jazyková škola a lokálna CISCO networting akadémia zameraná na vzdelávanie v oblasti sieťových technológií.
Stredná odborná škola – vznikla spojením Stredného odborného učilišťa (strojníctvo, elektronika) a Strednej priemyselnej školy (strojníctvo, elektrotechnika a technicko-informatické služby v elektrotechnike – TIS). V súčasnosti je zapojená do MSITA, 40UP a rôznych iných projektov.
