Koncom 15. storočia po páde Carihradu (1453) bol obchod s cudzokrajným tovarom, najmä s korením, ovládaný arabskými a osmanskými panovníkmi. Portugalský kráľ Manuel I. sa rozhodol získať prístup na ázijské trhy oboplávaním Afriky. Touto cestou bol poverený Vasco da Gama.
O osobnom živote Vascu da Gama sa veľa nevie. Narodil sa v schudobnenej šľachtickej rodine v kraji Alentejo. Jeho otec Estevão bol skúseným námorníkom a starostom (alcaide-mór) v meste Sines, matka Isabela Sodre mala anglické korene (jej starý otec Frederick Sudley sa dostal do Portugalska v roku 1381 ako žoldnier). Z manželstva sa narodili traja synovia a jedna dcéra, Vasco bol pravdepodobne najmladší z chlapcov. Presný dátum jeho narodenia nie je známy, bádatelia sa prikláňajú k rokom 1469 alebo 1470. Ako mladík pravdepodobne študoval v meste Évora, kde sa vzdelával najmä v matematike a navigácii. Neskôr pravdepodobne vstúpil do služieb magnátskej rodiny Almeidovcov, ktorá bola spriaznená s kráľovskou rodinou. Na kráľovskom dvore Jána II. pôsobil aj jeho otec Estevão, už ako uznávaný navigátor. Asi vďaka úspešnej otcovej službe pre kráľa Jána II. prenikol aj Vasco na kráľovský dvor v Lisabone, kde sa stal obľúbeným vojenským veliteľom a námorným kapitánom kráľa Manuela I. Vasco bol aj členom rytierskeho rádu Sv. Jakuba. Na jar roku 1497 ho kráľ poveril velením v pripravovanej plavbe do Indie.
karaka São Rafael (kapitánom bol jeho brat Paulo da Gama)
karavela Berrio (velil jej Nicolão Coelho)
zásobovacia loď, meno je dodnes neznáme (velil jej Gonçalo Nunes)
Výstavbu lodí viedol Bartolomeo Diaz, ktorý bol v tom čase veliteľom lisabonského prístavu. Pri dobrom vetre sa lode plavili rýchlosťou 10 - 13 kilometrov za hodinu. Jeden z navigátorov bol Pero dˈAlenquer, ktorý navigoval aj loď Bartolomea Diaza. Každá loď mala kapitána, lodivoda, pomocného lodivoda, lodného dôstojníka, loďmajstra, najmenej dvadsať námorníkov 1. triedy, okolo desať námorníkov 2. triedy, dvoch plavčíkov, delostrelca, trubača, lodného hospodára, holiča/kúpeľníka, kňaza a niekoľko remeselníkov. Medzi členmi posádky boli aj traja prekladatelia, ktorí rozprávali arabsky, hebrejsky a nárečím užívaným v Kongu.
Mys Dobrej nádeje oboplávali lode 22. novembra 1497 a po niekoľkých zastávkach na východoafrickom pobreží dosiahli lode 20. mája1498 indický subkontinent pri meste Kalikat (Calicut, aj Kozhikode). V Kalikate ich 28. mája prijal miestny vládca (zamorin). Nad darmi, ktoré chcel Vasco da Gama zamorinovi odovzdať, sa vraj jeho radcovia rozosmiali, pretože na jeho dvore bol dostatok luxusného tovaru z celej Indie a Číny. Zamorinov nepriateľský postoj k Portugalcom ovplyvnili arabskí kupci, ktorí oprávnene vnímali Portugalcov ako konkurentov v obchode s korením. Za dovezený tovar Vasco da Gama nakúpil len malé množstvo drahého korenia a dňa 29. augusta 1498 lode opustili Kalikat. Do Portugalska dorazili začiatkom júna 1499. Správy o úspešnej plavbe do Indie podnietili kráľa Manuela k príprave ďalších plavieb a zakladaniu obchodných postov na Indickom polostrove.
Druhú výpravu do Indie uskutočnil da Gama v roku 1502 už ako admirál; velil desiatim vojnovým lodiam a jeho úlohou bolo dosiahnutie a upevnenie portugalskej nadvlády v Arabskom mori a na pobreží Indie. V námornej bitke porazil da Gama jednu arabskú flotilu, použitím násilia (najmä v Cannanore) upevnil vo viacerých mestách na pobreží Indie moc Portugalska a položil tak základný kameň pre vytvorenie budúcej Portugalskej Indie.
Tretiu cestu podnikol Vasco da Gama v roku 1524 ako čerstvo vymenovaný vicekráľ Indie. Asi po štvormesačnom pobyte v Indii však zomrel.
Literatúra
WATKINS, Ronald: Neznámá moře : Jak Vasco da Gama otevřel cestu na Východ. Praha : BB/art, 2006. 326 s. ISBN 80-7341-769-3
