Narodil sa v Lexingtone. Jeho otec sa volá Greg Mitchell, matka Daisy Gay a sestra Tiffany Gay.[1][2][3] Atletika bola súčasťou ich rodiny, jeho stará mama, Daisy, bola tiež atlétkou a pretekala za Eastern Kentucky.[3] Sestra Tiffany bola úspešnou šprintérkou. Tyson neskôr povedal, že si ju zobral za príklad v zlepšovaní sa. Má dcéru Trinity.
(Pozn.: Časy sú uvedené v UTC+9, miestny osacký čas)
Beh na 100 m
Tyson Gay bežal v prvom rozbehu v ôsmej dráhe. Skončil na druhom mieste časom 10,17 s, čím postúpil do medzibehu,[5] v ktorom vyhral svoj beh časom 10,06 s a kvalifikoval sa do semifinále.[6] V semifinále vyhral svoj beh a takisto dosiahol i celkovo najlepší čas 10,00 s.[7] Týmto výkonom postúpil do finále. Pred Majstrovstvami sveta sa Tyson Gay vyjadril, že jeho súboj s Asafom Powellom môže priniesť zlepšenie svetového rekordu, čo bolo vtedy 9,77 s. Takisto povedal, že má motiváciu bežať za svojho bývalého trénera Lanca Baumanna, ktorého v lete 2006 odsúdili za spreneveru peňazí a fiktívne vyplácanie finančných prostriedkov atlétom.[8] Vo finále nakoniec vyhral časom 9,85 s, tretí bol Asafa Powell, druhý skončil Derrick Atkins s časom 9,91 v národnom rekorde. Bežalo sa v protivetre 0,5 m/s a reakcia Tysona Gaya bola 0,143 s.[9]
Podobne ako v behu na 100 metrov, vyhral aj beh na 200 metrov. Z rozbehu postúpil časom 20,46 s do medzibehu,[10] ktorý celý vyhral časom 20,08 s.[11] Postúpil do semifinále a časom 20,00 s ho takisto vyhral.[12] Vo finále bežal v štvrtej dráhe a časom 19,76 s získal zlatú medailu, čím o 15 stotín vyhral nad Usainom Boltom. Štartová reakcia Tysona Gaya bola 0,143 s a tento výkon dosiahol v protivetre 0,8 m/s.[13] V tomto behu prekonal aj rekord majstrovstiev sveta, keď o 3 stotiny sekundy zlepšil rekord Michaela Johnsona z Majstrovstiev sveta1995. Po tomto zlepšení rekordu majstrovstiev sveta sa vyjadril, že to môže byť odrazový bod k prekonaniu svetového rekordu na tejto trati, ktorý má takisto Michael Johnson (19,32 s).[4]
Ako tretí atlét v histórii získal "double", t. j. zlatú medailu v behu na 100 a aj 200 metrov na jedných majstrovstvách sveta. Pred ním to boli Maurice Greene a Justin Gatlin, obaja Američania.[4]
Beh na 4x100 m
V semifinálovom behu nebežal, ale USA i bez neho postúpili do finále časom 38,10 s, čo bol výkon sezóny pre štafetu USA.[14] Vo finále už Tyson Gay nastúpil a bežal na treťom úseku. USA vyhralo štafetu v novom výkone roka časom 37,78 s, a to o 11 stotín pred Jamajkou a 12 pred Veľkou Britániou. Finálové zloženie štafety USA bolo: Darvis Patton, Wallace Spearmon, Tyson Gay a Leroy Dixon.[15]
Ako tretí atlét získal na jedných majstrovstvách sveta tri zlaté medaily. Pred ním to bol Carl Lewis v 1987 (beh na 100 m, skok do diaľky, štafeta na 4x100 m) a Maurice Greene v 1999 (beh na 100 m, beh na 200 m, štafeta na 4x100 m).[4][15]
Stal sa najvýraznejšou postavou týchto Majstrovstiev sveta. Vyhral tri zlaté medaily.[4]
Počas americkej kvalifikácie na olympijské hry, ktorá je zároveň Majstrovstvami USA zabehol na trati 100 metrov v semifinále osobný rekord 9,77 s, čo je aj americký rekord.[17] Vo finále zabehol ešte lepší čas - najlepší čas histórie tohto behu - bežal za 9,68 s, ale s nedovolenou podporou vetra 4,1 m/s, čo je 2,1 m/s nad povolený limit, preto tento čas nebol uznaný ako oficiálny svetový rekord.[18] V behu na 200 metrov sa zranil a nedobehol. Približne na 50 metri dostal kŕč, padol na trať, a utrpel zranenie kolennej šľachy[19]. Na olympijské hry sa tak na tejto trati nekvalifikoval.[20]
Tyson Gay štartoval v behu na 100 a v štafete na 4x100 metrov. V behu na 100 metrov bežal v piatom rozbehu, z ktorého časom 10,22 s postúpil do medzibehu.[21] Z medzibehu sa kvalifikoval do semifinále časom 10,09 s.[22] V semifinále prekvapujúco skončil na piatom mieste a do finále nepostúpil. Chýbali mu k tomu dve stotiny sekundy na posledný postupový čas Darvisa Pattona (10,03 s).[23] Jeho nepresvedčivé výkony boli spôsobené zraneným, ktoré utrpel počas kvalifikácie.[19]
V štafete na 4 x 100 metrov vypadla štafeta USA v zložení Rodney Martin, Travis Padgett, Darvis Patton a Tyson Gay už v semifinálovom behu po tom,[24] ako Darvis Patton a Tyson Gay spravili chybu pri odovzdávke kolíka. Tyson Gay povedal, že je to jeho vina, naopak Darvis Patton, že chybu spravil on. Zároveň však dodal, že celý týždeň trénovali odovzdávky a to, že im kolík vypadol, sa im nestalo.[25]
Sezóna 2009
V príprave na sezónu 2009 si novembri2008 zranil koleno. Netrénoval šesť týždňov.[26]
Sezóna 2011
V behu na 100 a 200 metrov sa nekvalifikoval Majstrovstvá sveta 2011, keď nenastúpil na štart pre zdravotné problémy s pravým bokom.[27]
Súčasný držiteľ amerického rekordu v behu na 100 metrov časom 9,69 s.
Doping
„
Na sto percent môžem zaručiť, že sa nikdy nezapletiem do osídiel dopingu. Ten sa dá tajiť len istý čas, ale raz všetko vypláva na povrch.
“
Vo februári2008 Tyson Gay ubezpečil, že nedopuje. Povedal: Na sto percent môžem zaručiť, že sa nikdy nezapletiem do osídiel dopingu. Ten sa dá tajiť len istý čas, ale raz všetko vypláva na povrch.[16]
