| Planéta |
n |
Titiusov-Bodeho
rad |
veľká polos
a (AU)
|
| Merkúr |
−∞ |
0,4 |
0,39
|
| Venuša |
0 |
0,7 |
0,72
|
| Zem |
1 |
1,0 |
1,00
|
| Mars |
2 |
1,60 |
1,52
|
| pás planétok |
3 |
2,80 |
2 až 5
|
| Jupiter |
4 |
5,20 |
5,20
|
| Saturn |
5 |
10,0 |
9,54
|
| Urán |
6 |
19,6 |
19,2
|
| Neptún |
– |
— |
30,1
|
| Pluto |
7 |
38,8 |
39,4
|
Titiusov-Bodeho rad, nazývaný aj Titiusov-Bodeho zákon je vyjadrenie približných hodnôt priemernej vzdialenosti (veľkej polosi dráhy) planét Slnečnej sústavy v astronomických jednotkách (AU) postupnosti
- a = 0,4 + 0,3×2n (n = −∞, 0, 1, 2, ...).
Pravidelnosti v hodnotách priemernej vzdialenosti si v roku 1766 všimol nemecký matematik J. D. Titius a o šesť rokov neskôr tento zákon publikoval vtedajší riaditeľ berlínskej hvezdárne J. E. Bode. Ako je vidieť z pripojenej tabuľky, toto pravidlo celkom dobre platilo pre vtedy známe planéty, s tým, že pri Saturne bola už pomerne veľká odchýlka a pre hodnotu n=3 neexistovala žiadna známa planéta.
Po objavení prvej planétky Ceres sa zdalo, že bol chýbajúci člen radu nájdený; to však veľmi skoro objavy ďalších podobných telies vyvrátili.
Na toto pravidlo sa dnes pozeráme ako na historickú kuriozitu. Celkom sa tomuto pravidlu vymyká planéta Neptún, zatiaľ čo Pluto do Titiusovho-Bodeovho radu zapadá.
