Tihányiovský kaštieľ[1][2] (iné názvy: Tihániovský kaštieľ[pozn 1], Tihányovský kaštieľ[3]) je jeden z troch kaštieľov, ktoré boli v minulosti vybudované na území obce Kráľová (dnes súčasť Banskej Bystrice).
V súčasnosti je v kaštieli umiestnená prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzeaPríroda stredného Slovenska.[1]
História kaštieľa
Kaštieľ bol vybudovaný asi počiatkom 17. storočia a dostavaný v 20. rokoch 17. storočia.[4] Najstaršou jeho časťou je západné krídlo, v miestnostiach ktorého sa nachádzajú krížové klenby. V roku 1819 bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom štýle. Objekt bol upravený aj v roku 1830, na čo upozorňuje pamätná kovová tabuľa s textom „Exaedificavit Theresia Gerhart, 1830“ [„Vybudovala Terézia Gerhartová, 1830“].[5] Súčasná podoba kaštieľa pochádza z prestavby v roku 1896 v novorenesančnom štýle. Prestavbami a dostavbami získal kaštieľ pôdorys v tvare kríža. V poslednej prestavbe boli na severnej a južnej strane kaštieľa vybudované výrazné rizality. Okolo kaštieľa bol vytvorený park so vzácnymi drevinami, ten bol ale v 2. polovici 20. storočia pri vzniku okolitých vežových bytových domov v rámci výstavby sídliska Radvaň-Kráľová zničený.
V 1. tretine 19. storočia patril kaštieľ rodine Gerhardtovcov, potom rodine Tihányiovcov (v rokoch 1830 – 1867 ho vlastnil Ignác Tihányi, po ňom Dionýz Tihányi).
Kaštieľ bol poškodený počas druhej svetovej vojny, v roku 1947 požiar čiastočne zničil jeho podkrovné priestory. Okrem parku so vzácnymi drevinami mal pôvodne pri výstavbe sídliska novému panelovému domu ustúpiť aj samotný kaštieľ, pričom sutiny kaštieľa mali byť zasypané a slúžiť ako podklad pod stavbu. To je tiež dôvod, prečo sa kaštieľ nachádza pod úrovňou okolitého terénu, hoci to tak v dobe jeho vzniku nebolo. Tieto plány sa však nenaplnili a budovu v 70. rokoch dostalo do vlastníctva Krajské vlastivedné múzeum v Banskej Bystrici. V rokoch 1974 – 1988 kaštieľ podstúpil rozsiahlu rekonštrukciu. Múzeum v ňom následne v roku 1989 zriadilo a otvorilo stálu prírodovednú expozíciu, ktorá sa v kaštieli nachádza dodnes.
Poznámky
↑Podľa Pravidiel slovenského pravopisu sa historické osobné mená z uhorského obdobia „píšu sa podľa zásad slovenského pravopisu“, teda (okrem iného) „yi“ ako i. Pozri Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. ISBN 80-224-0655-4. S. 42. Názov „tihányiovský“ je preto staršie a v súčasnosti nekodifikované písanie názvov odvodených z priezviska Tiháni, staršie Tihányi.
