Ternopiľ (ukr.Тернопіль – Ternopiľ; rus.Тернополь – Ternopoľ; poľ.Tarnopol) je mesto ležiace v západnej časti Ukrajiny na rieke Seret. Mestom prechádza hlavná železničná trať medzi Ľvovom a Kyjevom a cesta Ľvov-Vinnycia-Umaň. Ternopiľ je hlavným mestom Ternopiľskej oblasti; žije tu približne 217600 obyvateľov.
Po 1. svetovej vojne bolo mesto striedavo súčasťou Ukrajinskej ľudovej republiky, Poľska a boľševického Ruska. Od júla roku 1919 až do septembra 1939 bolo mesto súčasťou 2. poľskej republiky a hlavným mestom Tarnopolského vojvodstva; v septembri 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom bolo pripojené k Sovietskemu zväzu (Ukrajinská SSR). V roku 1939 malo mesto 40 000 obyvateľov, z toho 50 % Poliakov, 10 % Ukrajincov a relatívne vysoký počet Židov. Od 3. júla1941 do 14. apríla1944 bolo obsadené Nemeckom. Potom bolo až do vyhlásenia ukrajinskej nezávislosti súčasťou Sovietskeho zväzu. Teraz je jedným z 24 oblastných miest Ukrajiny.
Ternopiľ dnes
Ulička (Valova) historickej časti mesta
Dnes má mesto približne 245 000 obyvateľov. Ternopiľ je sídlom univerzity, Ševčenkovho činoherného divadla, filharmónie a niekoľkých múzeí a galérií. Z dochovaných pamiatok stojí za spomenutie predovšetkým niekoľko kostolov, najmä kostol Zmŕtvychvstania Pána (Воздвиженська церква), dominikánsky kostol z 18. storočia) a tiež miestny zámok (založený v 16. storočí a prestavaný v 19. storočí). Na rieke Seret bol už v čase založenia mesta vybudovaný veľký rybník, ktorý na začiatku 20. storočia takmer zanikol, ale v päťdesiatych rokoch bol prestavaný na nádrž s rozlohou 3 km², ktorá v sovietskej ére niesla názov Komsomolské jazero; dnes slúži predovšetkým na rekreačné účely a v jeho okolí sa nachádzajú rozľahlé parky.
