PROFILBARU.COM

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H302, H315, H319, H402
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P270, P273, P280, P264+265, P321, P330, P301+317, P302+352, P332+317, P337+317, P362+364, P305+351+338, P501
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R22, R36/38
Vety S	S2, S46
	NFPA 704
	0 1 0

	Síran železnatý
	Síran železnatý
	Síran železnatý
	Síran železnatý
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	FeSO4
Systematický názov	Síran železnatý
Synonymá	Zelená skalica; Zelený vitriol; Sulfát železnatý
Vzhľad	Biela kryštalická alebo práškovitá látka (anhydrát); Žlté až zelené kryštalické látky (hydráty)
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	151,9 u (anhydrát); 169,9 u (monohydrát); 187,9 u (dihydrát); 206,0 u (trihydrát); 224,0 u (tetrahydrát); 242,0 u (pentahydrát); 260,0 u (hexahydrát); 278,0 u (heptahydrát)
Molárna hmotnosť	151,9076 g/mol (anhydrát); 169,9229 g/mol (monohydrát); 187,9382 g/mol (dihydrát); 205,9534 g/mol (trihydrát); 223,9687 g/mol (tetrahydrát); 241,9840 g/mol (pentahydrát); 259,9993 g/mol (hexahydrát); 278,0146 g/mol (heptahydrát)
Rozpustnosť vo vode	anhydrát; 15,8 g/100 g (0 °C); 20,8 g/100 g (10 °C); 26,3 g/100 g (20 °C); 32,8 g/100 g (30 °C); 40,1 g/100 g (40 °C); 48,4 g/100 g (50 °C); 55,3 g/100 g (64 °C); 43,7 g/100 g (80 °C); 37,3 g/100 g (90 °C); monohydrát; 65,80 g/100 g (64 °C); 51,42 g/100 g (80 °C); 36,69 g/100 g (100 °C); tetrahydrát; 108,97 g/100 g (56 °C); 109,95 g/100 g (60 °C); heptahydrát; 32,96 g/100 g (0 °C); 61,48 g/100 g (20 °C); 111,27 g/100 g (40 °C); 150,12 g/100 g (50 °C); 138,00 g/100 g (90 °C)
Teplota topenia	90 °C (heptahydrát)
Teplota rozkladu	440 °C
Hustota	3,346 g/cm3 (anhydrát); 2,970 g/cm3 (monohydrát); 2,200 g/cm3 (tetrahydrát); 1,899 g/cm3 (heptahydrát)
Rozpustnosť	v polárnych rozpúšťadlách:; metanol; etanol (málo)
	Termochemické vlastnosti
Entropia rozpúšťania	−460 J/g (anhydrát); 18,6 J/g (heptahydrát)
Štandardná zlučovacia entalpia	−928,4 kJ/mol (anhydrát); −1,244 MJ/mol (monohydrát); −2,129 MJ/mol (tetrahydrát); −3,015 MJ/mol (heptahydrát)
Štandardná entropia	170,5 J/K.mol (anhydrát); 409,2 J/K.mol (heptahydrát)
Štandardná Gibbsová energia	−820,90 kJ/mol (anhydrát); −2,5103 MJ/mol (heptahydrát)
Merná tepelná kapacita	0,662 J/gK (anhydrát); 1,418 8 J/gK (heptahydrát)
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H302, H315, H319, H402
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P270, P273, P280, P264+265, P321, P330, P301+317, P302+352, P332+317, P337+317, P362+364, P305+351+338, P501
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R22, R36/38
Vety S	S2, S46
	NFPA 704
	0 1 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	7720-78-7 (anhydrát); 17375-41-6 (monohydrát); 10028-21-4 (dihydrát); 58694-83-0 (trihydrát); 20908-72-9 (tetrahydrát); 59261-48-2 (hexahydrát); 7782-63-0 (heptahydrát)
Číslo UN	3077
EINECS číslo	231-753-5 (anhydrát); 605-688-1 (monohydrát); 695-098-0 (dihydrát); 616-510-7 (heptahydrát)
Číslo RTECS	NO8500000 (anhydrát); NO8510000 (heptahydrát)
PubChem	24393
ChemSpider	22804
SMILES	[Fe+2].[O-]S([O-])(=O)=O
3D model (JSmol)	Interaktívny 3D model
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Síran železnatý (sulfát železnatý, FeSO₄) je anorganická zlúčenina, železnatá soľ kyseliny sírovej. Jeho heptahydrát FeSO₄·7H₂O je známy aj pod triviálnym názvom zelená skalica, predtým aj ako zelený vitriol. Tvorí jemné svetlo zelené kryštáliky, ktoré pri dlhšom skladovaní na vzduchu strácajú vodu (vetrajú), postupne tvrdnú a vplyvom povrchovej oxidácie dvojmocného železa na trojmocné menia farbu do žltého až hnedého odtieňa. Roztoky tejto látky dlhším státím taktiež hnednú kvôli vznikajúcemu síranu železitému.

Výroba a výskyt

Síran železnatý sa vyrába rozpúšťaním železných odpadov v zriedenej kyseline sírovej, ako je vidieť na tejto rovnici:

{\ce {Fe + H2SO4 + 7H2O -> FeSO4.7H2O + H2}}

Dá sa tiež získať z roztoku modrej skalice pomocou železa, ktoré nej vytesní meď, pretože má zápornejší štandardný elektródový potenciál:^[1]

{\ce {Fe + CuSO4 -> FeSO4 + Cu}}

Síran železnatý je ťažkým (a ekologicky nebezpečným) odpadom napríklad pri výrobe titánovej bieloby (TiO₂) z ilmenitu (FeTiO₃).

V prírode vzniká samovoľne zvetrávaním pyritu (FeS₂), kde sa potom nachádza v niekoľkých stupňoch hydratácie.

FeSO₄·H₂O (minerál: szomolnokit)
FeSO₄·4H₂O (minerál: rozenit)
FeSO₄·5H₂O (minerál: siderotil)
FeSO₄·6H₂O (minerál: ferohexahydrit)
FeSO₄·7H₂O (minerál: melanterit)

Použitie

Dezinfekcia

Síran železnatý sa používa na úpravu pitných, povrchových a technologických vôd (najúčinnejšie v zásaditej oblasti pH ) a na čistenie odpadových vôd.

Možno ho použiť aj ako dezinfekciu pri ochorení paznechtov dobytka.

Výživový doplnok

Síran železnatý sa niekedy podáva pri anémii z nedostatku železa, ale takáto liečba má niekoľko vedľajších príznakov, ako je nevoľnosť a zvracanie.

Farbenie

Síran železnatý poskytuje pri reakciách farebné zlúčeniny, čo sa využíva na farbenie. Organokovová zlúčenina s kyselinou galovou sa v minulosti používala ako atrament. Reakciou s vápenným mliekom vzniká tzv. tereziánska žlť, používaná najmä počas 18. storočia na nátery fasád (často pri verejných budovách).^[2]

Proti machu v trávnikoch

Vodný roztok síranu železnatého sa pred použitím precedí a aplikuje sa najlepšie postrekovačom na chemickú ochranu trávníka.

História

Síran železnatý ako zelená skalica je preukázateľne známý od prvého storočia nášho letopočtu, najstaršie rozdelenie skalíc ale pochádza zo šiesteho storočia pred naším letopočtom zo sumerského slovníka.^[3] (Sumerský jazyk bol v tom čase chrámovým jazykom.) Skalica sa získavala predovšetkým z baní, kde sa zvetrávaním uvoľňovala z hornín a vytvárala biele povlaky. Síran železnatý sa v prírode vyskytuje aj ako minerál melanterit.

Referencie

↑ Vytěsňování mědi železem – Studium chemie, PřF UK [online]. studiumchemie.cz, [cit. 2024-07-27]. Dostupné online.
↑ Ročenka STOP 2016 [online]. Praha: STOP, 2017, [cit. 2024-07-27]. S. 61. Dostupné online.
↑ KARPENKO, Vladimír; NORRIS, John A. Vitriol in the history of chemistry [online]. [Cit. 2024-07-27]. Dostupné online.