Sväté prijímanie je pojem, ktorým katolícka a pravoslávna cirkev označuje posvätený chlieb a víno, ktorý kresťania prijímajú pri slávení Eucharistie. Sväté prijímanie má pôvod v latinskom "communio" resp. v gréckom "κοινωνία" / "koinonia" (voľne preložiteľné napr. ako "zdieľanie spoločenstva" apod.). Podľa Nového zákona Ježiš ustanovil zdieľanie chleba a vína a prikázal konať tento akt svojim nasledovníkom ako srdce uctievania pri spoločnom schádzaní sa spoločenstva. (Pozri Lukáš 22:19 a 1. Korinťanom 11:23 – 26.) Pri slávení "zdieľania spoločenstva" si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť, prijímajú Božiu milosť skrze spoločenstvo s Ním a medzi sebou navzájom a tešia sa na čas Jeho opätovného príchodu.[1]
Základný význam
Kresťanské slávenie "zdieľania spoločenstva" je spojené so "svätým prijímaním", ktoré väčšina kresťanov chápe ako sviatosť. Počas "svätého prijímania" ide o pripodobnenie Poslednej večere (Matúš 26:17 – 30, Marek 14:12 – 26, Lukáš 22:7-39 a Ján 13:1-17:26.), ktoré nadobudlo v kresťanských cirkvách a denomináciách rôzny liturgický charakter, podoby a pomenovania ako napr. slávenie eucharistie, omša svätá, božská liturgia, Večera Pánova, lámanie chleba apod. Prijímanie, v ktorom ide o prijímanie chleba (kvaseného alebo nekvaseného) a vína (resp. produktu hroznovej šťavy), je súčasťou slávenia. Preto sa v rámci jednoty tohto kontextu môže hovoriť rovnako o "slavení" ako aj o "prijímaní". Takto poňaté základné chápanie "svätého prijímania" je spoločné viac menej väčšine kresťanov.[2]
Rozdiely chápania
Medzi skupinami kresťanov existuje nesúhlas nad zmyslom "zdieľania spoločenstva", ktorý sa sústreďuje okolo dvoch otázok.
- Čo sa deje s chlebom a vínom?
- Čo sa stáva uctievajúcim?[1]
Odpovede sa dajú rozčleniť podľa hlavných pohľadov:
- Katolícka cirkev verí v "transubstanciáciu" (premenu podstaty) – zázračnú premenu chleba a vína na Kristovo telo a krv. Sú uctievané zhromaždením a ponúkané ako obeta za hriechy živých a mŕtvych.[1]
- Učenie Martina Luthera spočíva v koncepte sviatostného zjednotenia (mylne označovaného ako konsubstanciácia) – v prítomnosti osláveného tela a krvi Kristovej "v", "s" a "pod" spôsobom chleba a vína. Rozdiel oproti transubstanciácii je vo viere, že Kristovo telo a krv spoluexistujú v spojení s chlebom a vínom namiesto toho, aby ich nahrádzali.[1] (Tento Lutherov postoj znamenal, že zamietal adoráciu Eucharistie.)
- Podľa Ulricha Zwingliho ide v prípade chleba a vína o symboly. Odmietol akýkoľvek koncept premeny, pretože Kristus je fyzicky prítomný v nebi, no počas obradu je prítomný svojím Duchom. Hlavným zmyslom symbolov je podľa Zwingliho umožniť uctievajúcim pripomenuť Ježišovu smrť.[1]
- Ján Kalvín zdôrazňoval, že prijímanie skutočne privádza veriacich do spoločenstva s Bohom. Chlieb a víno nie sú "prázdne" symboly. Naopak, umožňujú sýtiť sa Kristom a prijímať milosť duchovným spôsobom.[1] Kalvín však odmietal vieru v reálnu prítomnosť Krista a namiesto toho veril že v chlebe a víne je prítomná spásonosná sila Tela a Krvi Kristovej.
- Pravoslávne, anglikánske a starokatolícke cirkvi veria že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, no odmietajú to špecifikovať ľudskými teologickými termínmi a veria že je to tajomstvo, ktoré ľudská myseľ nepochopí.
Referencie
- ↑ a b c d e f Dancing In The Dark?, Clive Calver and Steve Chilcraft with Peter Meadows and Simon Jenkins, Spring Harvest 1994 First Edition, published by Lynx Communications, Oxford, England
- ↑ Encyclopaedia Britannica, s.v. Eucharist
