Strana Čiernych panterov (angl. Black Panther Party), pôvodným názvom Strana Čiernych panterov za sebaobranu (angl. Black Panther Party for Self-Defense), bola radikálna ľavicováčernošská organizácia pôsobiaca v SŠA (USA) od polovice 60. do 70. rokov 20. storočia. Jej členovia sú známi aj ako Čierni panteri.
Svojho času bola významným hnutím americkej mimoparlamentnej opozície a stala jednou z hlavných ikon alternatívnej kultúry 60. rokov.[1]
História a aktivity
Organizáciu založili v októbri 1966 v kalifornskomOaklande černošskí aktivisti Huey P. Newton a Bobby Seale a pôvodne mala slúžiť hlavne ako domobrana určená pre ochranu černošských štvrtí a komunít pred rasizmom a policajnou brutalitou. Ciele a filozofia organizácie sa časom vyvíjali smerom k podpore a presadzovaniu socializmu a komunizmu, mnohí z lídrov organizácie boli maoisti. Reputácia Čiernych panterov ako hnutia podporujúceho tzv. čierny nacionalizmus však často pritiahla ľudí aj s iným politickým zmýšľaním a tak sa v rámci celej strany nikdy nedosiahol ideologický konsenzus. Organizácia napriek tomu vydala svoj kľúčový 10-bodový program s názvom Čo chceme, v čo veríme, ktorý obsahoval požiadavky na zlepšenie postavenia černošskej menšiny a apel na zmeny spoločenského systému.
Popularita Čiernych panterov rýchlo narastala, počet ich členov do r. 1968 presiahol 5000 a organizácia rozšírila svoju pôsobnosť do väčšiny veľkých amerických miest. Čierni panteri sa stali jednou z ikon subkultúry 60. rokov a aj v súvislosti s ich odporom voči vojne vo Vietname s nimi začalo sympatizovať aj mnoho nečernochov, hlavne z radov radikálnej protestujúcej mládeže. Aj kvôli tomu vedenie Čiernych panterov definitívne odsúdilo čierny nacionalizmus ako „čierny rasizmus“ a v súvislosti so svojou politikou sa začali viac zaoberať sociálnymi programami, do ktorých sa mohol zapojiť ktokoľvek bez ohľadu na farbu pleti. Tieto programy sa zameriavali hlavne na pomoc chudobným černošským komunitám, poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a stravy chudobným deťom (známy bol ich program s názvom Voľné raňajky pre deti), či boj proti drogám. Mnohé z týchto aktivít však boli zatienené ich militantnou a niekedy až násilnou taktikou, s ktorou sa často púšťali do konfrontácii s políciou pri „ochrane“ černošských štvrtí (podľa oficiálnych zdrojov boli Čierni panteri pri rôznych potýčkach zodpovední za smrť minimálne 15 policajtov).
Bezpečnostné zložky štátu na čele s FBI označili organizáciu ako „najväčšiu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť krajiny“ a rozvinuli proti nej (a ďalším radikálnym hnutiam tej doby) rozsiahlu kampaň známu ako COINTELPRO, ktorá mala zničiť organizáciu vďaka zastrašovaniu, infiltrácii, falošným obvineniam a celkovej diskreditácii hnutia. Mnoho lídrov organizácie bolo zatknutých a obvinených z rôznych trestných činov (vrátane zakladateľov H. Newtona a B. Seala), pričom sa neskôr v mnohých prípadoch ukázalo, že išlo o vykonštruované obvinenia. Viacero členov bolo zabitých pri policajných raziách a prestrelkách (celkovo do r. 1970 minimálne 34), pričom v niektorých prípadoch je vysoko pravdepodobné, že išlo o cielené vraždy, ako napr. v prípade smrti Freda Hamptona z decembra 1969.
Aj vďaka diskreditačnej kampani a vnútorným rozporom začala popularita Čiernych panterov od konca 60. rokov klesať, po r. 1972 sa ich aktivity zminimalizovali a v polovici 70. rokov sa hnutie definitívne rozpadlo. Mnoho bývalých členov hnutia však ostalo poprednými afroamerickými aktivistami, alebo sa stali významnými komunitnými politikmi.
Známi členovia
Huey P. Newton - spoluzakladateľ strany, zastával v nej funkciu "Ministra obrany"
Bobby Seale - spoluzakladateľ a predseda strany, dodnes významný politický aktivista
