Stavec (iné názvy: vertebra[1], zastarano obrateľ[2]; lat.vertebra, -ae, gr.spondylus) je jedna z kostí, ktoré tvoria základné stavebné a funkčné jednotky chrbtice (lat. columna vertebralis).
Stavce človeka
Stavba
Typický stavec môžeme anatomicky i funkčne rozdeliť na tri časti:
telo stavca (lat. corpus vertebrae),
oblúk stavca (lat. arcus vertebrae),
výbežky stavca (lat. processus vertebrae).
Telo stavca
Telo je uložené vpredu a je nosnou časťou. Smerom nahor a nadol končí rovnou plochou (lat. facies intervertebralis), na ktorú sa pripája medzistavcová platnička (lat. discus intervertebralis). Telo stavca je typická nepravidelná kosť, vyplnená spongiózou a červenou kostnou dreňou. Výška tela stavcov od krčnej k driekovej oblasti narastá, ďalej ku kostrči sa znižuje.
Oblúk stavca
Zozadu sa pripája na telo stavca a jeho hlavnou funkciou je ochrana miechy. Kostená platnička (lat. lamina arcus vertebrae) - hlavná časť oblúka, sa pripája na telo pomocou dvoch nožičiek - pediklov (lat. pediculus arcus vertebrae).
Spojenie stavcov a väzov
Spojením tela s oblúkom je vytvorený stavcový otvor (lat. foramen vertebrale) a otvory všetkých stavcov pod sebou, spolu so zadnými plochami medzistavcových platničiek a s väzmi, vytvárajú chrbticový kanál (lat. canalis vertebralis).
Každá nožička stavcového oblúka má na svojej hornej a spodnej hrane zárez (lat. incisura vertebralis superior et inferior), ktorý je medzi telom a kĺbovým výbežkom stavcov. Spojením týchto zárezov vznikajú medzistavcové otvory (lat. foramina intervertebralia), ktorými z miechy vystupujú miešne (spinálne) nervy.
Výbežky stavca
Výbežky vystupujú z oblúka stavca a slúžia na spojenie stavcov a ich pohyby.
Kĺbne výbežky (lat. processus articulares) sú párové, dolné (inferiores) a horné (superiores). Vystupujú na začiatku oblúkovej doštičky, hneď za nožičkou stavcového oblúka. Horné kĺbne výbežky sa spájajú s dolnými výbežkami vyššieho stavca. V mieste spojenia - kĺbu majú chrupavku.
Priečne výbežky (lat. processus transversi) odstupujú v rovnakom mieste ako predchodzie do strán. Sú tiež párové.
Tŕňový výbežok (lat. processus spinosus) je nepárový, vybiehajúci dozadu. Môžeme ho nahmatať pod kožou. Spolu s priečnymi výbežkami je miestom svalových úponov - ťahom svalov za ne sa stavce vzájomne skláňajú a otáčajú.
Osifikácia stavcov začína od 3. mesiaca plodu v dolných hrudných stavcoch a postupne sa pridávajú ďalšie stavce nad i pod. Začína v dvoch osifikačných centrách v oblúku stavca a jednom v tele stavca. Z jadier oblúka osifikujú i výbežky, výnimkou sú tie, ktoré sú pôvodom rudimentárne rebrá. Chrupavky medzi jadrami tvoria rastové zóny stavca.
Oblúk stavca sa spája osifikačne v oblasti processus spinosus v 1. roku života. Oblúk sa spojí s telom medzi 3. - 8. rokom.
Rozdiely v stavcoch
Každá časť chrbtice má špecifický tvar stavcov. Rozoznávame:
7 krčných stavcov (lat. vertebrae cervicales)
12 hrudníkových stavcov (lat. vertebrae thoracicae)
5 driekových stavcov (lat. vertebrae lumbales)
5 krížových stavcov (lat. vertebrae sacrales) zrastených do krížovej kosti (lat. os sacrum)
4 až 5 kostrčových stavcov (lat. vertebrae coccygeae) zrastených do kostrčovej kosti (lat. os coccygis)
Krčné stavce - vertebrae cervicales (C1 - C7)
Krčné stavce sú skratkou označované ako C1 - C7. Prvé dva krčné stavce (C1 a C2) sú odlišné od ostatných. Nosič (C1, lat. atlas) je prispôsobený na otáčanie hlavy pozdĺž zvislej osi. Čapovec (C2, lat. axis) umožňuje vďaka svojmu zubu (lat. dens axis) kývavé pohyby hlavy.
Stavce C3 - C7 majú nízke telá, oblúky predozadne skrátené a do strán široké. Pri pohľade spredu je viditeľné zakrivenie do tvaru sedla. Stavcový otvor je trojhranný. Tŕňové výbežky krčných stavcov (okrem C1 a C7) sú na konci rozdvojené, priečne výbežky C1 - C6 majú v strede otvor (lat. foramen processus transversi, foramen transversarium), ktorým prebieha vertebrálna tepna (arteria vertebralis) a vertebrálna žila (vena vertebralis, prechádza i otvorom v C7), zásobujúce krvou mozog. Predná časť priečnych výbežkov (tuberculum anterius processus transversi) predstavuje rudimentárne rebro. Popisujú sa na nich ešte nasledovné anatomické štruktúry:
uncus corporis alebo processus uncinatus - vyvýšená hrana na pravom a ľavom okraji hornej plochy tela stavca, ktorá zvýrazňuje jeho sedlovité prehnutie
vertebra prominens - osobitné označenie pre stavec C7, ktorý má dlhý, paličkovito zakončený tŕňový výbežok, ktorý je pod kožou veľmi dobre hmatný
tuberculum posterius processus transversi - zakončenie pôvodného priečneho výbežku
sulcus nervi spinalis - priehlbina medzi tuberculum anterius a posterius priečneho výbežku, v ktorom vedie z medzistavcového otvoru vystupujúci spinálny nerv
tuberculum caroticum - nápadne väčšie tuberculum anterius C6. Je to miesto, kde sa pri poranení krčnej tepny dá táto zatlačiť oproti kosti a zastaviť tak krvácanie.
Variácie
variácie nosiča a čapovca sú uvedené zvlášť v článkoch o týchto stavcoch
často variácie tvaru a rozdvojenia tŕňových výbežkov
tuberculum caroticum - často nápadne veľké tuberculum anterius priečneho výbežku C6
vertebra prominens - výrazné len v 70% prípadov
samostatné krčné rebro C7, ktoré môže tlačiť na nervové pletene; vzácne i vyššie.
Hrudné stavce - vertebrae thoracicae (Th1 - Th12)
Najviac sa podobajú všeobecnému popisu stavca. Stavcový otvor je okrúhly. Na telách sa nachádza rebrová jamka (lat. fovea costalis), ktorá slúži na pripojenie rebier. Podobná sa nachádza aj na priečnych výbežkoch (lat. fovea costalis processus transversi).
impressio aortica - odtlačok aorty na ľavej prednej strane tiel stavcov Th4 - Th7
Variácie
foveae costales - variabilný výskyt v Th1 a Th11-12
lumbalizácia Th12 - často chýba 12. pár rebier a tvar stavca sa podobá driekovým stavcom
Driekové stavce - vertebrae lumbales (L1 - L5)
Sú zo všetkých najväčšie. Stavcový otvor má trojuholníkovitý tvar. Priečne výbežky sú predĺžené (lat. processus costarius) ako pozostatok rebier. Telo stavca L5 je vpredu vyššie ako vzadu, čo umožňuje prechod na krížovú kosť.
promontórium - uhlovito dozadu zalomený prechod medzi medzi prednou hranou tela stavca L5 a krížovou kosťou
processus mamillaris a processus accessorius - rudimentárne zvyšky skutočných priečnych výbežkov, nasadajúce na zadný okraj horného kĺbneho výbežku.
↑vertebra. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1294.
