Speed metal je voľne definovaný podžáner heavy metalu, ktorý sa postupne objavil v polovici 70. rokov 20. storočia. Ide o priameho predchodcu thrash metalu.[1] Patrí k najmelodickejším metalovým štýlom. Mnoho jeho hudobných prvkov má korene v skupinách novej vlny britského heavy metalu, ktoré spájali heavy metalový hudobný žáner so spôsobom hry hudobníkov patriacich k hudobného žánru sedmdesiatych rokov, ktorý sa nazýva punk rock.[2][3]
Charakteristickým znakom speed metalu je vysoký melodický mužský spev, štruktúra skladieb je podobná tradičnému heavy metalu, no speed metalové skladby majú zrýchlené tempo a rytmus. Mnoho speed metalových skupín môže byť zdanlivo zaradených v rovnakej kategórii s thrashmetalovými a powermetalovými skupinami.[4] Je to dané hlavne vďaka vplyvu speed metalu na ich vývoj.
História
Speed metal bol za samostatný podžáner bol uznaný až v 80. rokoch 20. storočia. Prvé skladby, ktoré by sa dali k tomuto štýlu zaradiť vznikali ale už v prvej polovici 70. rokov. Bola to napríklad skladba „Stone Cold Crazy“ od skupiny Queen z roku 1972, ktorá bol vydaná na ich treťom albume Sheer Heart Attack (1974), alebo skladba „Highway Star“ z albumu Machine Head od hardrockovej formácie Deep Purple z roku 1972.
Skladba „Highway Star“ je oficiálne považovaná za prvé speedmetalové dielo. Bola prvou, ktorá do heavy metalu priniesla na tú dobu extrémne rýchle gitarové riffy, zložené gitarové sóla, ktoré boli inšpirované progresívnym rockom, silne ovplyvneným klasickou hudbou.
Náznaky charakteristických rysov tohto žánru môžeme nájsť aj v skladbe „Paranoid“ z rovnomenného albumu Black Sabbath z roku 1970 ako aj v niektorých ďalších dielach od skupiny Deep Purple, ako boli skladby „Speed King“ z albumu Deep Purple in Rock z roku 1970 a „Fireball“ z albumu Fireball z roku 1971. Pred rokom 1980 môžeme speedmetalové prvky nájsť aj v skladbách skupiny Judas Priest, napríklad v skladbe „Exciter“ z albumu Stained Class z roku 1978. Typickými priekopníkmi tohto žánru boli aj Motörhead, či Iron Maiden (skladby „Aces High“, či „Invaders“).
Niektoré skupiny, ktoré sú dnes skôr významnými predstaviteľmi trashmetalového žánru majú svoje korene v speedmetalovej hudobnej tvorbe. Sú to príklady debutových albumov ako sú Show No Mercy od skupiny Slayer, debut Kill ’Em All od Metallicy, prvý album Anthraxu, Fistful of Metal, debut skupiny Megadeth Killing Is My Business... And Business Is Good! a mnoho ďalších obsahuje prvky speed metalu (inšpirované novou vlnou britského heavy metalu) kombinované s thrashmetalovými riffmi.
Nemecká heavymetalová skupina Accept do svojho „zvuku“ tiež dodala niekoľko speedmetalových znakov, napríklad v skladbe „Fast As A Shark“ z albumu Restless and Wild z roku 1982. Skupina Accept ovplyvnila mnoho nemeckých heavymetalových kapiel ako sú Helloween, Running Wild, Grave Digger, Rage a pod.Helloween bola asi prvou speedmetalovou skupinou. Po odchode speváka a gitaristu Kaia Hansena vznikla ďalšia formácia s názvom Gamma Ray. Samostatnou kapitolou je kapela Blind Guardian, ktorej prvý album vyšiel v roku 1988. Na začiatku hrala speed metal podobný štýlu Helloween, ale postupne si vytvorila svoj vlastný hudobný prejav, pre ktorý je označenie speed, či power metal príliš úzke. V 90.rokoch začala hrať speed/power metal nemecká skupina Grave Digger, ktorá do tej doby hrala britský heavy metal.
V Spojených štátoch sú za miestnych zakladateľov speed metalu považované skupiny Savatage, Queensryche a Manowar.
V posledných rokoch je veľmi silná i fínska speedmetalová scéna, ktorej zástupcami sú Stratovarius, Sarasvatï či Sonata Arctica, ale aj atmosféricky ladený Nightwish.
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Speed metal
Externé odkazy
|
|---|
| Subžánre | |
|---|
| Významné scény | |
|---|
| Pôvod v žánroch | |
|---|
|
