Sondážna raketa alebo (výšková) výskumná raketa je raketa nesúca prístroje navrhnuté na vykonávanie vedeckých pokusov a meraní počas suborbitálneho letu.[1] Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad Zemou.
Koncepcia
Obvykle sa sondážna raketa skladá z rakety s motorom na tuhé palivo a užitočného, vedeckého, nákladu. Let prebieha po eliptickej obežnej dráhe[1] pretínajúcej povrch Zeme, s vertikálnou polosou. Dosiahnutie vrcholu - apogea - nastáva za menej ako 30 minút, zvyčajne medzi 5. až 20. minútou letu. Raketa po spotrebovaní paliva v prvom stupni sa oddelí a odpadne, pričom náklad pokračuje v lete samostatne a po dosiahnutí apogea a návrate do stratosféry pristane na zemi padákom.
Výhody
Sondážne rakety sú výhodné pre svoju nízku cenu, krátku čakaciu dobu prípravy štartu (od kontraktu približne 6-20 mesiacov) a schopnosť vykonávať výskum v oblastiach (výškach) neprístupných pre stratosférické balóny a orbitálne satelity. Používajú sa aj ako testovacie zariadenia konštrukcií, ktoré sa použijú v drahších orbitálnych satelitoch a raketách.
Aplikácie
Sondážne rakety sa bežne používajú na:
výskum, ktorý vyžaduje priame merania v horných vrstvách atmosféry
ultrafialovú a röntgenovú rádioastronómiu, ktoré vyžadujú merania nad hustou atmosférou
mikrogravitačný výskum, ktorý využíva niekoľko minút v čase od vypnutia motora po návrat do stratosféry, v ktorom je zariadenie v stave podobnom mikrogravitácii - beztiažovému stavu.
Britský Skylark bol prvýkrát navrhnutý v roku 1955 a bol používaný do roku 2005
IndiaVSSC vyvinul Rohini sondážne rakety. Séria začína v roku 1967 a dosiahla výšku 500 km
Austrálsky Space Research Institute (Asri) prevádzkuje malý sondážny raketový program (SSRP) pre vypustenie nákladu do výšky asi 7 km (väčšinou vzdelávacie aktivity)
University of Queensland prevádzkuje Terrier - Orion sondážne rakety (schopné dosiahnuť výšok presahujúcich 300 km) ako súčasť ich HyShot - hypersonics výskumu
↑ abcLAPIN, Juraj. Slovenská akadémia vied [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 31.5.2012, [cit. 2021-03-19]. Dostupné online.
↑Správa o činnosti organizácie SAV, LAPIN, Juraj. Gravitačná závislosť prechodu kolumnárnych zŕn na rovnoosé v peritektických zliatinách na báze TiAl [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, jan.2013, [cit. 2021-03-19]. Dostupné online.