Sojuz T-3
| Údaje o misii
|
| Názov misie:
|
Sojuz T-3
|
| COSPAR ID: | 1980-094A |
|---|
| Kozmická loď: | Sojuz T |
|---|
| Nosná raketa: | Sojuz-U |
|---|
| Volací znak: | Маяк (maják) |
|---|
| Posádka: | 3 |
|---|
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1) |
|---|
| Štart:
|
27. november 1980, 14:18:28 UTC
|
| Pristátie:
|
10. december 1980, 09:26:10 UTC
|
| Trvanie:
|
12 dní, 19 hodín, 7 minút, 42 sekúnd
|
| Počet obehov: | 204 |
|---|
| Apogeum: | 251 km |
|---|
| Perigeum: | 200 km |
|---|
| Doba obehu: | 88,7 minút |
|---|
| Inklinácia: | 51,6° |
|---|
| Cieľ spojenia: | Saľut 6 |
|---|
| Spojenie: | 28. november 1980, 15:54 UTC |
|---|
| Odpojenie: | 10. december 1980, 06:10 UTC |
|---|
| Hmotnosť: | 6 850 kg (kozmická loď pri štarte) |
|---|
| Fotografia posádky |
|---|
Zľava doprava: Makarov, Kizim a Strekalov |
| Navigácia |
|---|
|
|
|
Sojuz T-3 (rus. Союз Т-3) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz T-3 vyštartoval 27. novembra 1980 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6. Podľa katalógu COSPAR dostal Sojuz T-3 dodatočne označenie 1980-94A. Išlo o 75. registrovaný let kozmickej lode s ľuďmi na palube zo Zeme. Jej volacím znakom bol „maják“.
Posádka
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka
Priebeh letu
Hlavnou úlohou letu bolo dôkladne vyskúšať nový druh kozmickej lode. A tiež vykonať niektoré potrebné opravy na stanici, ktorá mala za sebou cez tri roky prevádzky vo vesmíre.
Štart
Loď odštartovala 27. novembra 1980 popoludní SEČ z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz-U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na obežnú dráhu 255 – 260 km s periódou obehu okolo planéty za 89 minút. Bez problémov fungoval aj zapnutý systém automatického približovania, oproti Sojuzu T-2 bol ponechaný v činnosti až do úplného (automatického) pripojenia k stanici.
Práca na stanici
V čase svojho príletu bola u zadného uzla stále pripojená nákladná loď Progress 11, predchádzajúca stála posádka už pred mesiacom odletela v Sojuze 37. Kozmonauti zo Sojuzu T-3 najskôr vyložili náklad zo zásobovacej lode, potom sa venovali opravám celého radu systémov stanice, ktoré mali za sebou termín plánovanej životnosti. Vymenili množstvo konštrukčných prvkov (napr. potrubie, čerpadlá). Okrem týchto údržbárskych činností sa venovali aj vedeckým experimentom (napr. Gologramma). Potom pomocou motora svojej lodi celý komplex zdvihli na vyššiu obežnú dráhu (290 – 370 km, s periódou obehu 91 minút). Vplyvom zemskej príťažlivosti totiž klesal denne o sto metrov. Dňa 9. decembra 1980 sa oddelil nepotrebný Progress 11 a neskôr zanikol v atmosfére.
Odlet domov
Deň po oddelení nákladnej lode celá trojica nastúpila ráno do svojej lode a od stanice sa oddelila. Od lode sa odpojila už nepotrebná orbitálna sekcia (neskôr zanikla v atmosfére) a po dvoch hodinách začala zostupovať k Zemi kabína s posádkou. Pomocou padákového systému a motorov pristála dňa 10. decembra 1980 asi 130 km od Džezkazganu na území Kazachstanu. Vo vesmíre strávila trojica kozmonautov 12 dní.
Stanica Saľut 6 zostala na obežnej dráhe Zeme bez posádky. Piata základná posádka priletela v Sojuze T-4 až v marci 1981.
Konštrukcia Sojuzu
Oproti predchádzajúcemu typu Sojuzu bol nový síce vonkajšími rozmermi i tvarom rovnaký, ale vnútro bolo zmenené. Vďaka vývoju mikroelektroniky boli inštalované nové typy počítačov i obrazoviek, zmodernizované boli aj ich programy (orientácia, stabilizácia, manévrovacie schopnosti). Bol dodaný nový typ ľahších nádrží pre pohonné hmoty. Zníženie hmotnosti potom umožnilo namontovať tretie kreslo kozmonauta. Boli inštalované aj slnečné batérie. Hmotnosť lode bola 6 850 kg.
Dĺžka lode bola 6,98 m, priemer 2,72 m. Pozostávala z troch častí: SA – návratový modul,
BO – obytná sekcia a PAO – prístrojová sekcia. Aj tento typ lode bol vybavený brzdiacimi motormi a padákovým systémom.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz T-3
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz T-3 na českej Wikipédii.
_spacecraft.jpg)
.jpg)
