Sociologický obzor (1987-1989, 1992-1995) je samizdatový sociologický časopis, ktorý vznikol na konci 20. storočia. Bol vydávaný Jozefom Allanom a Miloslavom Petruskom, ktorí do veľkej miery prispeli k rozvoju sociológie ako vedy vo vtedajšom Československu. Sociologický obzor zachytával dôležité sociálne problémy v dobe neskorej modernizácie. K jeho vzniku prispela daná situácia na území komunistického Československa a nespokojnosť s normalizačnou marxisticko-leninskou sociológiou, ktorej lídri z „oficiálneho“ odboru a pracovísk systematicky vytláčali väčšinu schopných priekopníkov, alebo im prinajmenšom bránili v práci rozvíjať sociológiu ako vedu. Takáto výrazná odborová deštrukcia sa vyskytla spomedzi všetkých socialistických krajín iba na území Československa. [1][2]
Dejiny
Sociologický obzor začal vychádzať v roku 1987 na koncepcií alternatívnej sociológie, ktorá slúžila iba poznaniu, bez akéhokoľvek diktátu režimu. Je pravdepodobne jediným samizdatovým sociologickým časopisom, ktorý bol kedy vo svete vydávaný. Vychádzal štyrikrát ročne v rozsahu 50-140 strojopisných strán.[1] Popri kritike oficiálnej českej sociológie informoval aj o pokroku a nových poznatkoch v oblasti sociológie v ostatných krajinách. Narozdiel od vtedy oficiálneho Sociologického časopisu, v ktorom prevažovalo „idealisticko-dogmatické klišé oficiálneho marxizmu-leninizmu“,[1] uvádzal viac skutočných informácií, ktoré boli oslobodené o ideologicky vedenú sociológiu. Vydávanie časopisu skončilo s pádom komunistického režimu.[2]
V roku 1992 nadviazal na Sociologický obzor časopis S-Obzor s podtitulom „Čtvrtletník pro kritickou sociologii“[1]. S-Obzor si dával za cieľ byť prívetivejšou alternatívou k stávajúcim akademický časopisom. Jeho vydávanie bolo ukončené v roku 1995 pre vysokú finančnú nákladnosť a časovú vyťaženosť šéfredaktorov (Jozef Allan a Miloslav Petrusek).[1][2]
Obsah a štruktúra
Žánrové rozloženie textu Sociologického obzoru vyjadrovalo skutočnosť, že Sociologický obzor sa snažil výrazne odlíšiť od štandardných akademických časopisov a pôsobil ako protiklad najmä ku vtedajšiemu oficiálnemu Sociologickému časopisu. Podobal sa najmä na české sociálno-kritické revue písané v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, ako napríklad Literární noviny, Světová literatura, Tvář, kde autori čerpali hlavne zo svojich sociologických, ale aj filozofických a historických vedomostí.[1]
Sociologický obzor mal približne desať pravidelných rubrík a celkovo bolo publikovaných 155 článkov. Čísla pozostávali zo samostatného úvodníka, každé číslo taktiež obsahovalo jeden až dva esejistické texty (Stati), túto časť doplňovali taktiež tematicky vymedzené články s rôznymi pomenovaniami (napr. Filosofie společnosti, K Masarykovu výročí, Potřebujeme program?[1]).
Dielo ďalej obsahovalo kratšie texty a bloky recenzií a reflexií k aktuálnym literárnym, divadelným a filmovým dielam s náväznou spoločenskou tematikou.[1] Súčasťou bola taktiež časť venovaná fejtónom na aktuálnu tému a informáciám, a recenziám o zahraničných a domácich sociálnovedných publikáciách (napríklad rubrika: Tu knihu bych chtěl číst ).[1]
Významný prispievateľ
Miloslav Petrusek (1936–2012), bol zakladateľom a najväčším prispievateľom do Sociologického obzoru. Je považovaný za jednu z najdôležitejších postáv českej sociológie. Vyštudoval filozofiu a históriu na Masarykovej Univerzite v Brne. V rokoch 1964-1967 sa podieľal na koncepcii a realizácii najväčšieho sociologického výskumu tej doby – výskumu sociálnej stratifikácii československej spoločnosti. Patril k zakladateľom Fakulty sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe, kde neskôr vykonával funkciu dekana, ako aj vedúceho katedry sociológie.[3]
Referencie
