Sociálna politika je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny. Sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.
Členenie sociálnej politiky
- aktívna (perspektívna – prijímanie, súbor takých opatrení, ktoré predchádzajú vzniku sociálnych problémov)
- pasívna (retrospektívna – zameriava sa na riešenie vzniknutých problémov)
Objekty sociálnej politiky
- jednotlivec
- skupiny ľudí
- celé obyvateľstvo
Môžu sa členiť podľa:
- veku
- pohlavia
- vzdelania
- príjmov
- výdavkov
Subjekty sociálnej politiky
- štát a jeho orgány
- zamestnávatelia, zamestnávateľské orgány, zamestnanecké orgány, odbory
- obce
- charitatívne organizácie, občianske iniciatívy, cirkev
- rodina, domácnosť, občania
Modely sociálnej politiky
- redistributívny - prevláda prerozdeľovanie, úloha štátu je rozhodujúca (Švédsko, Dánsko)
- výkonný – vychádza zo zásady, že primárne majú byť uspokojované otázky v oblasti sociálnej sféry na základe pracovných výkonov, činnosti (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko)
- reziduálny – orientácia výhradne na trh, rodinu a jedinca samotného, až v prípade keď rodina ani trh nemôžu zasiahnuť, nastáva úloha štátu (USA, Japonsko, Veľká Británia)
Základné princípy sociálnej politiky
- princíp sociálnej spravodlivosti
- princíp sociálnej solidarity
- princíp subsidiarity
- princíp participácie
