Organizácia oficiálne vznikla v apríli 1943 a zanikla 4. mája 1946, keď boli povinnosti všetkých troch oddelení kontrarozviedky prenesené späť na Ministerstvo vnútra (MGB).
Názov Smerš, je akronym ruských slov smerť špionam (Смерть шпионам) = smrť špiónom.[1]
Dejiny
Pred formálnym vznikom jednotiek Smerš vykonávali kontrarozviedku Osobitné oddelenia (OO) rôznych organizácii, napr. VČK (známa skôr ako Čeka), GPU (Hlavné politické riaditeľstvo) NKVD, Hlavné riaditeľstvo štátnej bezpečnosti NKVD atď.[2]
V prvých mesiacoch po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom v lete 1941 sa sovietske ozbrojené sily dostávali do čoraz ťažšej situácie. Do nemeckého zajatia padli stovky tisíc sovietskych vojakov. V roku 1941 Stalin podpísal dekrét Výboru obrany štátu ZSSR o štátnej previerke (filtrácii) príslušníkov Červenej armády, ktorí boli v zajatí alebo obkľúčení nepriateľskými jednotkami. Obdobne sa postupovalo aj pri preverovaní príslušníkov jednotiek Národného komisariátu vnútra. Cieľom ich previerok bola identifikácia zradcov, špiónov a dezertérov.[2]
Na sovietskom území operoval rad agentov Abwehru, ale aj tajných služieb Fínska a Rumunska. Súčasťou Abwehru boli aj špeciálne jednotky Brandenburger, ktoré pri operáciách na sovietskom území používali sovietske uniformy. V dôsledku počiatočných úspechov nemeckých síl v roku 1941 sa nemecké sily prestávali spoliehať na aktívnu špionáž ale obraz o vojnovom dianí získavali viac z výpovedí zajatcov a ukoristených dokumentov.[3]
Kontrarozviedka Smerš Ľudového komisariátu obrany a Ľudového komisariátu námorníctva vznikla 19. apríla 1943 tajným dekrétom Rady ľudových komisárov ZSSR č. 415-138ss z Riaditeľstva zvláštnych útvarov NKVD ZSSR.[4] Oddelenie kontrarozviedky Národného komisariátu vnútra (NKVD) vzniklo 15. mája 1943.
Jednotky Smerš patrili pod rôzne organizácie:
Hlavné riaditeľstvo sovietskej vojenskej kontrarozviedky Smerš Národného komisariátu obrany (NKO) – vojenská kontrarozviedka, riaditeľ V. S. Abakumov, ktorá bola v rokoch 1943-1946, osobne podriadená J.V. Stalinovi.
Riaditeľstvo kontrarozviedky Národného komisariátu Vojeskej morskej flotily, riaditeľ generál-poručík pobrežnej služby P. A. Gladkov, podriadený Národnému komisariátu námorníctva N. G. Kuznecovovi.
Medzi činnosti jednotiek Smerš patrilo patránie po špiónoch a nepriateľských agentoch, boj s kontrarevolúciou, vyhľadávanie sovietskych agentov, ktorí sa v stanovený dátum nevrátili. Ďalej hodnotilo dokumenty ukoristené nepriateľovi. Jednotky Smerš tiež aktívne pôsobili v štruktúre Červenej armády. Trestali a likvidovali dezertérov, panikárov, sabotérov a trestali osoby, ktoré si spôsobili zranenia vlastným pričinením. Z tohto pohľadu možno chápať činnosť jednotiek Smerš skôr ako nástroj politickej represie než ako kontrašpionážnu službu.[2]
Uznesením Rady ľudových komisárov zo 6. januára 1945 začali v štáboch frontov fungovať oddelenia pre záležitosti repatriácie, ktorých sa zúčastňovali príslušníci orgánov Smerš. Boli vytvorené zberné a tranzitné miesta na príjem a kontrolu občanov Sovietskeho zväzu, ktorí boli zadržiavaní na územiach predtým kontrolovaných nemeckými jednotkami a okupačnou správou Tretej ríše, a ktorých oslobodila postupujúca Červená armáda.
↑ abcStepan, R., 1987: Intelligence Services during the Second World War: Part 2 Smersh: Soviet Military Counter-Intelligence during the Second World War. Journal of Contemporary History, 22, 4, s. 585-613
↑STEPHAN, Robert W.. Stalin's Secret War (Soviet Counterintelligence Against the Nazis, 1941-1945). [s.l.] : University Press of Kansas, 2004. 349 s. ISBN 978-0-7006-1279-6. S. s. 56.
↑Постановление Государственного Комитета Обороны «Об утверждении положения о Главном Управлении контрразведки «СМЕРШ» [online]. militera.lib.ru, [cit. 2021-05-11]. Dostupné online. (po rusky)
