Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Opál. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii.
Slovenský opál
Slovenský opál je certifikované zemepisné označenie opálu, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch na Východnom Slovensku. Dňa 11. októbra 2016 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva SR zaregistrované osvedčenie o zápise tohto označenia, ktoré prihlasovala a teraz využíva firma Opálové bane Libanka, s.r.o z Prešova. [1] Slovenský opál je prírodný amorfný oxid kremičitý s premenlivým obsahom vody (SiO2. nH2O) charakteristický svojou hrou farieb a vysokou estetickou hodnotou.
Nálezisko
Nálezisko Slovenského opálu je situované na Východnom Slovensku v pohorí Slanské vrchy, v katastrálnom území obce Červenica (okres Prešov). Opálové bane sú vymedzené plochou (Chráneným ložiskovým územím) CHLÚ Červenica I.[2] Opál sa ťaží v dobývacom priestore Červenica.[2][3]
Charakteristika
Vznik opálu je dôsledkom prieniku fluíd bohatých na SiO2, ktoré pri hydrotermálnej alebo hydrotermálno-postvulkanickej fáze vypĺňali pukliny a drobné trhliny v andezitovej materskej hornine, čo vytvorilo opálové hniezda, žilky a náteky. Vzhľad Slovenského opálu ovplyvňuje skladba veľmi drobných gélovitých guľôčok s priemerom 0,2 – 0,8 nm pozostávajúcich z cristobalitu. Ak majú guľôčky gélu uvedenú veľkosť, na ich povrchu dochádza k rozkladu svetla a typickej opalizácii. Ak sú guľôčky menšie, k opalizácii nedochádza. Slovenský opál tvorí z 90 – 91 % cristobalit, čo zabezpečuje výraznú produkciu spektrálnych farieb.
Obecný opál sa vyskytuje aj na niekoľkých ďalších, ale menej významných náleziskách v Slanských vrchoch. Zoznam nálezísk obecných opálov je uvedený v publikácii Opály Slovenskej a Českej republiky.[4]
Slovenský opál je jediný „drahý“ opál, ktorý sa vyskytuje na území Európy a Ázie[1], a preto názov zemepisného označenia nie je tvorený názvom konkrétneho miesta nálezu, ale názvom odvodeným od názvu celej krajiny „Slovensko“ – Slovenský. Druhú časť názvu tvorí označenie minerálu – opál. Dňa 11. októbra2016 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva SR zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku „Slovenský opál“. Dňa 10. novembra2016 bolo zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku „Slovenský opál“ v WIPO – Svetová organizácia duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization), pod registračným číslom 1061.
Variety
Slovenský opál predstavuje mineralogicky najcennejší typ opálu – opál AG. Na základe svojej definície v úradnom vestníku sa delí na tri variety: [1]
mliečny – základ tvorí biely priehľadný a polopriehľadný opál mliečny s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vnútri opálu
krištáľový – základ tvorí krištáľovopriehľadný a polopriehľadný opál s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vnútri opálu
Matrix tvorí materská andezitová hornina, ktorá je čiastočne presýtená opálovou hmotou, ktorá vytvára plôšky, vrstvičky, žilky opálu s hrou farieb.
Podľa stálosti H20 delíme Slovenský opál na:
hydrofan
opál, ktorý nevykazuje známky hydrofanu.
Dejiny
Drahý opál (staršie názvy – v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie Červenicko-dubnícký opál, Červenický opál, Dubnický drahý opál, Hungarian Opal, Vienna Imperial Opal), ktorý sa ťažil v Opálových baniach v Dubníku bol známy už od konca 16. storočia. Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775.[5] Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Druhý najväčší opál bol nájdený v podzemí v roku 1803 mal hmotnosť 400 ct, dostal meno Monarchia a vtedajší nájomca Jozef Rumpler ho daroval do kráľovského mineralogického kabinetu.
Na Libanke a ostatných banských poliach ukončili ťažbu v dôsledku recesie povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie v roku 1922. Prevádzka bola zastavená a zrušená na základe výnosu 311/62/32844/Úsp./C/23 zo 16. októbra 1923, dokument (Správa státních solivarů v Slolnohradě) z 31. decembra 1923.
V súčasnosti obdržala povolenie na banskú činnosť, teda ťažbu opálu v DP Červenica, v máji 2012 spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o., po čom v októbri 2012 nasledoval začiatok povrchovej ťažby na halde Viliam s názvom Monika.
Využitie
Slovenský opál má využitie v zlatníctve a klenotníctve. Ak chceme takýto minerál použiť do jedinečných šperkov, je potrebné ho najprv opracovať, brúsiť a leštiť. Druh a typ zvoleného brúsenia závisí od veľkosti, tvaru a ostatných vlastností neopracovaného kameňa. Komplexný proces vybrúsenia (tzv. fazetovanie) zahŕňa prípravu a výber kameňov. Samotné spracovanie kameňa do požadovaného tvaru je vykonávané rezaním, štiepením, hrubým brúsením, jemným brúsením a finálnym leštením. Najčastejšie sa opál brúsi do tvaru kabošónov oválnych, okrúhlych tvarov, sĺz a fantazijných tvarov. Kabošony z minerálov a kameňa nemusia mať vždy úplne pravidelný tvar a na niektorých sa môžu vyskytnúť (veľmi drobné) kazy, čo je u prírodných kameňov prirodzené.
Fotografie opálov
Slovenský opál podklad mliečny, banský revír Libanka
Slovenský opál v materskej hornine, banský revír Predbaňa
Slovenský opál v podklad krištáľovopriehľadný, banský revír Libanka
Slovenský opál vybrúsený, banský revír Libanka
Šperky so Slovenským opálom
Ihla so Slovenským opálom darovaná 12. januára 2017 prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi
Prsteň so Slovenským opálom, plávajúci opál
Prsteň so Slovenským opálom, plávajúci opál
Náušnice so Slovenským opálom, plávajúci opál
Referencie
↑ abc Zemepisné označenia výrobkov : Slovenský opál. Vestník Úradu priemyselného vlastníctva SR (Banská Bystrica: ÚPV SR), 2016-11-02, roč. 2016, čís. 11, s. 251 – 253. Dostupné online [cit. 2017-01-09]. ISSN2453-7551.
↑ abEvidencia chránených ložiskových území - Obvodný banský úrad v Košiciach [online]. Banská Štiavnica: Hlavný banský úrad, 31.12.2015, [cit. 2017-01-11]. Dostupné online.
