Skalka alebo Skalka pri Kremnici je zimné ako i letné rekreačné stredisko na strednom Slovensku pri meste Kremnica aj s Horskou službou[1]. V Kremnici vznikol v roku 1914 prvý lyžiarsky oddiel na Slovensku a v januári 1914 sa tu konali celouhorské preteky v lyžovaní, preto bola nazývaná slovenský Semmering[2][3][4]. Súčasný prevádzkovateľ sedačkovej lanovky propaguje teraz Skalku ako Skalka Arena.
„Kremnica má všetky prírodné i ľudské predpoklady vzrásť na mesto cestovného ruchu prvoradého významu... ktoré treba zhodnotiť a využiť zdokonalením zariadení technických dopravných a ubytovacích...“ uvádzal sídelný zemepis Kremnice, vydaný v roku 1948.[5] Počiatky rozvoja cestovného ruchu v Kremnici a okolí súviseli s vybudovaním železnice Zvolen – Vrútky v rokoch 1870-72.[6]
Ako prvá bola postavená útulňa vo Zvolenskej doline pred cestným tunelom na Skalku s názvom Lovecký roh/Jägerhorn (používal sa aj názov Jegerhorňa). V roku 1889 stála už vedľa aj Vila Františka Jozefa, obidve budovy projektoval architekt Sándor Aigner.[7] Postupne pribudli ďalšie chaty: Alžbeta/Alica, Zoja. Spolu s dobou sa menili aj názvy jednotlivých objektov. Z čias monarchie bol z vily Františka Jozefa počas prvej československej republiky hostinec K hájnikovi, ústredná budova ozdravovne bola Zechenterov dom a dve menšie vilky Alica a Hviezdoslav.[7] Do 31. decembra 1949 bola celá lokalita Skalka vo vlastníctve mesta Kremnica ako súčasť lesného majetku mesta Kremnica.[6] V období socializmu sa celý areál označoval jednotným názvom Rekreačné stredisko ROH Hron. Po roku 1989 nehnuteľnosti postupne menili majiteľov a dostali sa do súkromných rúk.[7] Dnešný názov, týchto, v roku 2022 chátrajúcich zariadení vo Zvolenskej doline pred cestným tunelom, je rekreačné stredisko Toliar.[6][7]
Na Skalke bola postavená ako prvá drevená poschodová turistická chata v roku 1913 vo výške 1188 metrov n.m. „Oficiálne Jánošíkovu búdu, čo je jej pôvodný názov, otvorili 7. decembra 1913. Podľa dobových prameňov patrí k trom najstarším horským chatám v Horných Uhrách, staršie boli len dve v Tatrách.“[8] Neskôr bola označovaná podľa jej medzivojnového správcu ako Teplického chata. Chatu vybudovalo mesto a mesto ju aj vlastnilo. Hneď v tomto roku 1913/1914 sa na Skalke konali aj prvé lyžiarske preteky vo vtedajšom Uhorsku.[6] Chata bola v roku 1945 vypálená a ako murovanú, no už len prízemnú ju obnovili v 60. rokoch. Najskôr slúžila ako sklad pri výstavbe neďalekého televízneho vysielača na Suchej hore, neskôr ju odkúpil Elektrovod Bratislava. Dnes ju vlastní kremnická spoločnosť Elba a jej názov je Chata na Skalke.[8]
Začiatkom 30-tych rokov 20. storočia bola vybudovaná (tzv. stará) spevnená cesta na Skalku a následne Hotel na Skalke (po vojne Hotel ROH)[6] V roku 1947 namiesto vypálenej Teplického chaty bola postavená nová murovaná chata Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), avšak nie priamo v sedle, ale kúsok nižšie. Tento trend bol zvrátený komunistickým prevratom v roku 1948. Následný vývoj ukázal, že nielen kapitalisti ale aj mestá prišli o svoj majetok. Do 31. decembra 1949 bola celá lokalita Skalka vo vlastníctve mesta Kremnica ako súčasť lesného majetku mesta Kremnica. Od 1.1. 1950 sa celý rozsiahly pozemkový majetok mesta o rozlohe vyše 10 tisíc hektárov na základe zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov stal štátnym vlastníctvom a jeho správa bola mestu odňatá. Do štátneho vlastníctva prešli aj lesné pozemky na Skalke. Poštátnené boli aj mestské kúpele v Turčianskych Tepliciach, Mestský hotel v Kremnici atď.[6] Mestský hotel, s veľkými nákladmi mesta po vojne obnovený a zrekonštruovaný, prešiel pod národný podnik Interhotely Ružomberok a potom sa dostal do vlastníctva Revolučného odborového hnutia (ROH). Spolu s ním, sa do vlastníctva odborov dostalo aj vyše 10 hektárov lesných pozemkov neslúžiacich na prevádzku hotela. Chata KSTL sa dostala pod Mincovňu v Kremnici. Prínosom bolo vybudovanie novej cesty na Skalku v 60-tych rokov, čo súviselo s prevádzkovaním vysielača Suchá hora, ktorý bol spustený v roku 1960. K ďalšiemu postupnému rozvoju cestovného ruchu došlo na Skalke až od 70-tych rokov 20. storočia. Bola zriadená špecializovaná štátna organizácia: Okresná správa cestovného ruchu (OSCR), ktorá bola z Kremnice presunutá do sídla okresu v Žiari nad Hronom. Na Skalke bola vybudovaná chata Limba, testservis a niekoľko lyžiarskych vlekov.
Po Nežnej revolúcii bol na základe reštitúcie majetku miest a obcí, ku ktorej došlo v júni roku 1992, mestu Kremnica vrátený jeho historický pozemkový majetok o výmere ca 10 tisíc hektárov, ktorý pozostáva najmä z lesných pozemkov. Mesto sa opäť stalo vlastníkom prevažnej časti pozemkov na Skalke (aj keď nie 100% ako v oku 1949) v katastrálnom území Kremnica tak aj v katastrálnom území Krahule. Mesto malo vo svojom vlastníctve aj všetky zariadenia vybudované OSCR a pre spravovanie a prevádzkovanie nadobudnutých zariadení založilo dňa 29. júla 1993 obchodnú spoločnosť Limba - Skalka, spol. s.r.o. Mesto, zastúpané primátorom Miroslavom Nárožným, vložilo do základného imania nepeňažný vklad - chatu Limba a ďalšie zariadenia v hodnote 22 756 000 Sk. Ďalším, menšinovým spoločníkom bola spoločnosť VAB, a.s. s peňažným vkladom 5 000 000 Sk. Neskôr (v roku 1997) spoločnosť VAB, a.s. nahradila VAB SIPOX a.s. a v roku 2000 spoločnosť TB TRADE, a.s., ktorá postupne ovládla väčšinu v Limba - Skalka, a týmto prešla do vlastníckej tejto spoločnosti chata Limba aj lyžiarske vleky. VAB aj Limba - Skalka, spol. s r.o. skončili v roku 2016 v konkurze.[6][9][10][11]
Vybavenosť
Športový areál na Skalke
Nachádza sa v ňom 5 zjazdoviek, 5 vlekov a sedačková lanovka. Areál na bežecké lyžovanie bol v roku 2011 pomenovaný po Rudolfovi Čilíkovi, nestorovi slovenského bežeckého lyžovania a kremnickom rodákovi. Štadión sa skladá z in-line dráhy, ktorá je večer aj osvetlená a troch základných okruhov:[12]
Južný okruh cez Hostinec, ktorý ma cca 21 km
Severný okruh v dĺžke 22,6 km a
Západný okruh v dĺžke 23.5 km
Najznámejším lyžiarskym podujatím poriadaným na Skalke je Biela stopa SNP. Ubytovanie poskytujú horský hotel Skalka a horské chaty Minciar a Limba a penzión Guldiner. Mesto Kremnica prevádzkuje komplex Skalka relax centrum, ktoré okrem bazéna a posilňovne umožňuje ďalší aktívny oddych.
"Vďaka snahe dobrovoľníkov a miestnych zanietencov Skalka je jedno z najlepších stredísk bežeckého lyžovania na Slovensku."[12]
Turistika
Rekreačné stredisko je významnou križovatkou turistických chodníkov, stretávajú sa tu červeno, žlto a modro značkované chodníky. Cez stredisko vedie Cesta hrdinov SNP.
29. júna 2019 bol na Skalke otvorený najdlhší visutý most na Slovensku s dĺžkou 78,5 metra. Je súčasťou via ferraty.[13]
↑Čím si Kremnica vyslúžila označenie „Slovenský Semmering“? [online]. rtvs.sk, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online.
↑LAMOŠ, Teodor. Sídelný zemepis Kremnice. [s.l.] : Slovenská akadémia vied as umení, 1948. Google-Books-ID: PXAvAAAAIAAJ. Dostupné online. S. 197.
↑ abcdefgVASKÝ, Anton. Skalka a mestská samospráva - retrospektívny pohľad. KREMNICKÉ NOVINY (Kultúrne a informačné centrum Kremnica), 24. 8. 2023, roč. XXXII, čís. 4/2023, s. 12-13. Dostupné online [cit. 2023-10-04]. ISSN1338-9033. Archivované 2023-10-10 z originálu.
↑ abcdZIGOVÁ, Iva. Historické chaty v Kremnici vlastník predáva. Nechceme tu Donovaly, hovoria aktivisti [online]. Aktuality.sk, 2022-03-30, [cit. 2023-10-04]. Dostupné online.
↑ abZIGOVÁ, Iva. Chatár: Kríž a zvonička sú vďakou za ducha tohto miesta [online]. Petit Press, [cit. 2023-10-04]. Dostupné online.
↑TB TRADE, a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky [online]. www.finstat.sk, [cit. 2023-10-04]. Dostupné online.
↑Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2023-10-04]. Dostupné online.
↑ abSTANIK, Andrej. Na bežkách na Skalke [online]. blog.postoj.sk, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
↑ETA. Na Skalke otvoria najdlhší visutý lanový most na Slovensku. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-27. Dostupné online [cit. 2019-07-15]. ISSN1335-4418.
↑ 53. veľkonočné vajce sa zo Skalky dokotúľa na námestie. MESTO KREMNICA, 2014-04-14. Dostupné online [cit. 2018-01-24]. Archivované 2017-12-15 z originálu.
↑ Banská Bystrica je znovu prepojená cestou s Kremnicou Görgeyho tunelom. Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport, 2016-10-23. Dostupné online [cit. 2018-01-30].
