Samuel Godra (* 25. august 1806, Bohunice – † 4. máj 1873, Stredné Plachtince) bol slovenský spisovateľ, a evanjelický kňaz.[1]
Životopis
Samuel Godra sa narodil 25. august 1806 v rodine národne uvedomelého evanjelického kňaza Michala Godru a Márie rod. Maróthyovej. Samuel Godra získal základné vzdelanie v rodnom prostredí a v Banskej Štiavnici, potom študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, následne absolvoval teologické štúdium vo Viedni. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v Bratislave, potom nastúpil na kňazskú dráhu ako kaplán v slavónskej obci Neudorf, od 1840 bol kaplánom v Radvani a v roku 1841 sa stal kaplánom a potom farárom v Stredných Plachtinciach; kde kňazské pôsobenie kvôli zhoršenému zdravotnému stavu ukončil v roku 1870. Potom tu žil na odpočinku do svojej smrti 4. mája 1873. Samuel Godra bol podporovateľom slovenských národných a kultúrnych podujatí, spoluzakladateľom Spoločnosti česko-slovanskej v Bratislave, neskôr zakladajúcim členom a prispievateľom Matice slovenskej a slovenských gymnázií. Prispel na stavbu kostola v Horných Plachtinciach a väčší finančný obnos testamentárne odkázal ako Godrovskú základinu, určenú na vzdelávacie a kultúrne ciele obci Stredné Plachtince.
Tvorba
Ako literát sa venoval poetickej a publikačnej činnosti. Najprv vydal kollárovsky ladené sonety v zbierke Múzy dcéra (1829), preromantickú prózu Zlatovič (1830), zbierku zneliek s náboženským obsahom Obět srdce pobožného (1856), Epigramy (1857 – 1858), Původní bájky (1859) a posledné básnické dielo s plachtinskými reflexiami Petrenčok (1865). K týmto prácam treba priradiť jeho publicistickú tvorbu v súdobých slovenských časopisoch a i. Udržiaval písomné kontakty s významnými slovenskými národovcami Pavlom Dobšinským, Jánom Drahotínom Makovickým, Augustom Horislavom Škultétym, Jozefom Viktorinom a i.
Referencie
Externé odkazy
