Røros je mesto v kraji Sør-Trøndelag v Nórsku, ktorý spravuje rovnomennú obec. Počet obyvateľov dosiahol v roku 2005 5632 osôb. Pri Rørose sa vlieva do Glommy zľava rieka Håelva.
Røros je najchladnejším miestom v Nórsku. Je to spôsobené predovšetkým nadmorskou výškou okolo 600 m a kontinentálnou klímou. V tejto časti krajiny sa už neuplatňuje vzduch miernych šírok, ktorý sa formuje pri pobreží, od ktorého je Røros oddelený pomerne vysokým pohorím.
Mestom prechádza železničná trať a diaľnica 30 a 31.
Røros je známe svojimi medenými baňami, je jedným z dvoch nórskych význačných banských miest, v ktorom ťažba začala už v 17. storočí (druhým mestom je „strieborné mesto“ Kongsberg). Ťažba v Rørose trvala 333 rokov a bola ukončená až roku 1977.
Po zničení švédskymi vojskami v roku 1679 bolo mesto znovu postavené. Z tohto obdobia má mesto 80 drevených domov, z ktorých väčšina stojí okolo jedného nádvoria. Mnohé zo zachovaných domov si ponechali tmavé priečelia zo smolných klád, ktoré im dodávajú stredoveký vzhľad.
Mesto a jeho obyvateľov preslávil medzi nórskou verejnosťou na prelome 20. storočia spisovateľ Johan Falkberget, ktorý prerozprával príbeh o ťažko skúšaných baníkoch, ktorí stoja na najnižšej priečke sociálneho rebríčka.
Veľké množstvo turistov navštevuje Røros v zime, kedy sa v meste konajú tradičné zimné trhy.
