Royal Navy (skratka: RN; doslova: Kráľovské vojenské námorníctvo alebo Kráľovské vojnové loďstvo) je námornou a zároveň najstaršou zložkou Britských ozbrojených síl.
Od prvej polovice 18. storočia až po polovicu 20. storočia predstavovalo najmohutnejšiu námornú silu na svete. V tej dobe zásadne prispela k vytvoreniu rozsiahleho Britského impéria a jeho udržaniu do polovice 20. storočia. Od konca 19. storočia však krajina postupne strácala svoje postavenie hegemóna svetových morí. Počas druhej svetovej vojny kráľovské námorníctvo prevádzkovalo takmer 900 vojnových lodí. V dobe studenej vojny bolo súčasťou síl NATO. Po rozpade Sovietskeho zväzu začala reorganizácia kráľovského námorníctva umožňujúca globálnu projekciu sily a expedičné nasadenie. Britské kráľovské námorníctvo je tiež jediným britským prostriedkom jadrového odstrašenia – vlastní štyri raketonosné ponorky triedy Vanguard.
V súčasnosti má okolo 37 500 osôb, z toho 6 000 vojakov námornej pechoty.[1] K decembru 2014 prevádzkovala 33 veľkých hladinových lodí a ponoriek (bez HMS Victory), vrátane jednej ľahkej lietadlovej lode, šesť stealth torpédoborcov, dvoch veľkých výsadkových lodí, trinástich fregát a jedenástich ponoriek. V prípade vojny môže nasadiť aj 15 plavidiel prevádzkovaných Royal Fleet Auxiliary (RFA). Tá námorníctvu poskytuje civilnú logistickú podporu. RFA však takisto vlastní tri pomocné výsadkové dokové lode triedy Bay.[2]
Zloženie
Lietadlové lode
Trieda Queen Elizabeth (CVF) – ťažká lietadlová loď
Po vyradení slúžila takmer 100 rokov ako plávajúce skladisko. V 20. rokoch 20. storočia bolo rozhodnuté o jej reštaurovaní. Potom bola opäť zaradená do zoznamu aktívnych lodí kráľovského námorníctva. V súčasnosti je vlajkovou loďou Druhého lorda admirality a námorným múzeom. Už v čase začatia reštauračných prác patrila medzi najstaršie existujúce lode, mala za sebou od prvého spustenia na vodu už 157 rokov.
Referencie
↑RN General FAQs [online]. Royal Navy, [cit. 2010-07-19]. Dostupné online. (anglicky)
↑ Australská budoucnost HMS Largs Bay. ATM, 2011, roč. 43, čís. 5, s. 74. ISSN1802-4823.