PROFILBARU.COM

	Rotunda svätého Juraja
	Jurko, ; kostolík sv. Juraja
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Obec	Nitrianska Blatnica
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	západná
- diecéza	Biskupstvo Nitra
- dekanát	Radošina
- farnosť	Nitrianska Blatnica
Súradnice	48°35′05″S 17°57′49″V / 48,584722222222°S 17,963611111111°V
	Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	212/1
- dátum zápisu	28. 5. 1963
	Poloha kostola na Slovensku
	Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Chapel of St George, Nitrianska Blatnica
	Webová stránka: http://www.rotundajurko.sk/
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 48°35′05″S 17°57′49″V / 48,584722222222°S 17,963611111111°V

Rotunda svätého Juraja (iné názvy: Rotunda Jurko, Kostolík svätého Juraja, zriedkavo Kaplnka svätého Juraja) je rímskokatolícka kaplnka severne od Nitrianskej Blatnice. Pochádza z 9. storočia, asi z jeho prvej tretiny, teda z predveľkomoravského obdobia. Je to jedna z najstarších stavieb na Slovensku a najstaršia rotunda na Slovensku. Pokiaľ je tento kostol starší ako Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch, tak ide o najstarší stojaci kostol na Slovensku.

Poloha

Táto národná kultúrna pamiatka sa nachádza na malom skalnom ostrohu v katastrálnom území obce Nitrianska Blatnica severne od obce nad lesíkom zvaným Háje a pod úbočím Kozieho chrbta juhovýchodných svahov vrchu Marhát v Považskom Inovci. V blízkosti je prameň pitnej vody.

Opis a dejiny

Najstaršie stopy osídlenia pochádzajú z neskoršej kamennej doby. Osídlenie staršej železnej doby súvisí s opevneným sídliskom na Marháte.

Podľa výsledkov archeologického výskumu v rokoch 1974 – 1980, najstaršia podoba rotundy s podkovovitou apsidou vznikla už v 9. storočí, v 11. storočí bola nadzákladová časť kostolíka prebudovaná v románskom slohu. V roku 2012 ale nový výskum ukázal, že z 9. storočia pochádza celá stavba, presnejšie asi z jeho prvej tretiny, teda z predveľkomoravského obdobia.

Na lúke Púsť pod ostrohou s rotundou sa v 9.-10. storočí nachádzalo sídlisko dvorcového typu obohnané palisádou. Starší väčší dvorec bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí sa charakter sídliska zmenil. Vznikla neopevnená osada s príbytkami rozptýlenými na rôznych častiach dnešnej lúky. Obyvateľstvo sa zameriavalo hlavne na dolovanie železnej rudy na svahoch Marhátu. O doplnkovom poľnohospodárstve svedčia brázdy na mnohých miestach v okolí. Obyvatelia sa pochovávali pri rotunde, kde bolo odkrytých do 130 väčšinou mužských hrobov. V hroboch sa našli pozoruhodné nálezy zo striebra a bronzu. Na sídlisku sa našli zvyšky príbytkov, dechtové pece, žarnovy a výrobky zo železa.

Osada svätého Juraja zanikla pred polovicou 13. storočia. Jej obyvatelia sa postupne presunuli do nižších polôh, tvorili súčasť osídlenia Nitrianskej Blatnice v stredoveku. Rotunda sa v rýchlo sa zalesňujúcom prostredí pozvoľna menila na ruiny. I tak však v roku 1530, keď majiteľka tunajších lesov Mária Turzová na pamiatku svojho manžela, ktorý padol roku 1526 v bitke pri Moháči, dala kostolík upraviť, respektíve vztýčiť, boli zo starobylej rotundy zachované steny ešte do výšky 4 – 7 metrov. Kostolík však aj po tejto renovácii začal skoro pustnúť. V roku 1655 ho upravili prakticky do dnešnej barokovej podoby, na západnej strane k nemu pristavali vežu a z južnej takzvanú pustovňu. Bývali v nej pustovníci, pôsobiaci v skutočnosti až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Stavba školy na svahu nad kostolíkom sa asi od polovice 19. storočia využívala ako poľovnícka stanica miestneho panstva, potom tu bola horáreň, asanovaná v roku 1962. Od 16. storočia sa stal Jurko s priľahlou lúkou Púšť miestom tradičných jarných pútí v nedeľu po sviatku svätého Juraja. Po roku 1990 táto tradícia opäť zosilnila a z náboženského, kultúrneho a historického hľadiska sa obohatila o poznatok, že kostol svätého Juraja vo svojich základoch patrí k najstarším architektúram na Slovensku a komplex archeologických zistení má veľký význam pre poznanie starších slovenských dejín.