Rod Bourbonovcov-Parmských pochádza z francúzskeho kráľovského rodu Kapetovcov (legitímnou mužskou líniou) a je dedičom dynastie Farnézovcov. Pochádza z neho niekoľko panovníkov krajín katolíckej a pravoslávnej Európy a v súčasnosti od roku 1964 vládne Luxemburskému veľkovojvodstvu.
Bourbonovci-Parmovci vznikli manželstvom španielskeho kráľa Filipa V. s princeznou Alžbetou Farnese, poslednou predstaviteľkou parmskej dynastie Farnese, ktorá bola mladšou španielskej vetvou kapetovského rodu Bourbonovcov.
Rod bol založený v roku 1748 Karolom III. (najstarším synom Filipa V. a Alžbety Parmsko-Farónskej) a jeho mladším bratom, Filipom I. Parmským. Počas Veľkej francúzskej revolúcie a Napoleonovho cisárstva sa s rodom Bourbon-Parma zaobchádzalo zle. Dokonca boli ich majetky aj skonfiškované. Po Viedenskom kongrese (1815) bolo Parmské vojvodstvo zverené bývalej cisárovnej Márii Lujze Habsbursko-lotrinskej a Bourbon-Parmovci dostali vojvodstvo Lucca ako náhradu za stratu svojich majetkov.
Rod bol v roku 1860 definitívne zbavený svojich talianskych dŕžav v rámci Risorgimenta. Bourbon-Parmovci si napriek tomu udržali svoje postavenie a časté manželské zväzky ich naďalej spájali so suverénnymi katolíckymi, aj pravoslávnymi dynastiami Európy.
Po smrti posledného panovníckeho vojvodu Roberta I. v roku 1907 a následne po Prvej svetovej vojne bol rod Bourbon-Parma značne rozštiepený a viacerí jeho členovia sa zapojili do politického života.
Zatiaľ čo najstaršia vetva si naďalej nárokovala svoje práva na Parmské vojvodstvo, mladšia vetva sa postavila na čelo španielskeho karlistického hnutia, a ďalšia vetva sa stala hlavou Luxemburska sobášom s veľkovojvodkyňou Šarlotou I..
Rod sa v roku 1974 na istý čas opäť zjednotil, no od roku 1977 sa opäť rozdelil na dve protichodné línie.
Predstavitelia rodu
Suverénni parmskí vojvodovia
Filip I., vojvoda parmský
Karol I. Parmský (1731-1735), budúci Karol III. španielsky
.jpg)
