Robert Brown (* 21. december 1773, Montrose – † 10. jún 1858, Londýn) bol škótsky botanik. Priekopníckym používaním mikroskopu prispel k viacerým objavom v oblasti biológie. Medzi jeho najznámejšie prínosy patrí objav cytoplazmatického prúdenia a bunkového jadra. Bol prvý kto spozoroval Brownov pohyb a vydal prvotné práce o opeľovaní, oplodňovaní.
V roku 1827 pozoroval mikroskopom náhodný pohyb peľových zŕn v kvapke vody (Brownov pohyb). A. Einstein tento pohyb interpretoval ako vplyv náhodných nárazov molekúl vody. V botanike objavil jadrá rastlinných buniek.
Narodil sa v škótskom Montrose. Bol synom Jamesa Browna. Jeho matka bola rodená Helen Taylor, dcéra presbyteriánskeho ministra. Ako dieťa Brown navštevoval miestne gymnázium (teraz Montrose Academy), potom Marischal College v Aberdeene, ale štúdium predčasne ukončil v štvrtom ročníku, keď sa rodina presťahovala do Edinburghu v roku 1790. Jeho otec zomrel koncom nasledujúceho roka.
Brown bol zapísaný na štúdium medicíny na univerzite v Edinburghu, ale vyvinul záujem o botaniku a začal sa jej viacej venovať ako medicíne. Bol zakladateľom vedeckej rastlinnej embryológie. Taktiež bol správcom zbierok londýnskej Kráľovskej spoločnosti a kustód Britského múzea v Londýne.
V rokoch 1801 – 1805 cestoval do Austrálii, kde objavil vyše 4 tisíc nových druhov rastlín. V systematike rastlín ihličnanov a cykasov vytvoril samostatnú triedu nahosemenných rastlín. Roku 1827 mikroskopom pozoroval nepravidelný pohyb čiastočiek peľu rôznych kvetov vo vode a domnieval sa, že objavil „primitívne molekuly živej hmoty“. Neskôr sa ukázalo, že tento pohyb je vyvolaný tepelným pohybom molekúl vody.
Roku 1831 objavil v rastlinných bunkách bunkové jadro (nukleus), zaviedol tento termín, no neobjasnil jeho význam. Presne a podrobne opísal stavbu semenníka po oplodnení.
Brownov pohyb je neustály neusporiadaný chaotický pohyb častíc. Prvýkrát ho zaznamenal v roku 1827 botanik Robert Brown, ktorý pozoroval správanie peľových zrniečok vo vode. Toto považoval za dôkaz, že peľ je živý.
Pravú podstatu tohto javu objasnil v roku 1905 Albert Einstein. Vychádzal pritom z kinetickej teórie látok. Molekuly v roztoku sa pod vplyvom tepelného pohybu neustále zrážajú, pričom smer a sila týchto zrážok sú náhodné a vďaka tomu je aj poloha častíc náhodná.
Brownov pohyb sa dá opísať štatistickými matematickými metódami.
Iné projekty
