Riksdag (švéd.riksdagen alebo Sveriges Riksdag) alebo Švédsky parlament je najvyšší zákonodarný orgán Švédska. Od roku 1971 je Riksdag jednokomorový zákonodarný zbor, ktorý má 349 poslancov (švéd.riksdagsledamöter), zvolených pomerným volebným systémom. Od roku 1994 je funkčné obdobie poslancov štvorročné.
Ústavné funkcie Riksdagu sú stanovené v zákone Regeringsformen (Pravidlá výkonnej moci), jednom z prvých ústavných zákonov na svete z roku 1634[1]
a vnútorné fungovanie parlamentu je bližšie špecifikované v zákone Riksdagsordningen (Zákonu o Riksdagu).[2]
Vedenie parlamentu sa skladá z predsedu a troch podpredsedov. Sú volení na 4-ročné funkčné obdobie. V Riksdagu je 15 parlamentných výborov.[3]
Poslanci
Vo februári2013 tvoril podiel žien v Riksdagu 44,7 %. To bol štvrtý najvyšší podiel žien v národnom zákonodarnom zbore - za parlamentami Rwandy, Andorry a Kuby a druhý najvyšší medzi rozvinutými krajinami a medzi parlamentnými demokraciami. Po voľbách v roku 2014 poklesol podiel žien medzi poslancami na 43,5 %. Z politických strán mala po roku 2014 väčšinu žien iba Ľavicová strana (12 z 21).[4]
Vláda
Po rozhovoroch so zástupcami rôznych politických skupín Riksdagu menuje predseda Riksdagu predsedu vlády (švéd.Statsminister - doslova minister štátu). O návrhu potom Riksdag hlasuje. Nominácia je odmietnutá (čo znamená, že predseda musí nájsť nového kandidáta), iba ak nadpolovičná väčšina členov (175 členov) hlasuje "proti"; inak je potvrdená. To znamená, že Riksdag môže súhlasiť s predsedom vlády, bez toho aby bol odovzdaný jediný hlas "za".
Potom, čo bol zvolený, menuje predseda vlády jednotlivých ministrov kabinetu a oznámi ich Riksdagu. Nová vláda sa ujíma funkcie v osobitnom zasadnutí, konanom v kráľovskom paláci pred kráľom, na tomto zasadnutí predseda Riksdagu formálne oznamuje kráľovi, že Riksdag zvolil nového predsedu vlády a že predseda vlády si vybral svojich ministrov.
Riksdag môže vysloviť nedôveru každému jednotlivému ministrovi vlády (švéd.Statsråd) a tým ho donútiť k rezignácii. Aby bolo vyslovenie nedôvery úspešné, musí byť podporené absolútnou väčšinou (175) poslancov.
Ak je vyslovená nedôvera predsedovi vlády, znamená to, že je odmietnutá celá vláda. Odmietnutá vláda má jeden týždeň na zvolanie všeobecných volieb, inak začne znovu postup vymenovania nového predsedu vlády.
Strany
Politické strany sú vo Švédsku silné, pričom členovia Riksdagu väčšinou podporujú svoje strany v hlasovaní.
Od roku 1968 nezískala v Riksdagu žiadna strana parlamentnú väčšinu. Politické strany s podobnými programami následne spolupracujú v niekoľkých otázkach, vytvárajú koaličné vlády alebo iné formalizované spojenectvá. Do roku 2019 existovali v parlamente dva hlavné bloky, socialistický Červeno-zelený blok a konzervatívna Aliancia pre Švédsko. Aliancia zložená z Umiernenej strany, Liberálov, Strany stredu a kresťanských demokratov ovládala Švédsko od roku 2006 do roku 2014 prostredníctvom menšinovej vlády. Červeno-zelený blok bol formálne rozpustené 26. októbra2010, ale až do volieb v roku 2014 bol naďalej považovaný za hlavnú opozíciu, po ktorej Sociálnodemokratická strana a Zelená strana vytvorili vládu s podporou Ľavicovej strany.[5] V roku 2019, po voľbách v roku 2018, v ktorých ani jeden z blokov nezískal väčšinu kresiel, vytvorili Sociálni demokrati a Zelená strana vládu s podporou liberálov a Strany stredu, čím narušili tradičnú pravicovú alianciu. V marci 2019 Kresťanskí demokrati a Umiernená strana naznačili ochotu hovoriť so Švédskymi demokratmi.[6]
Voľby
Vo všeobecných voľbách konaných každé štyri roky sa volí všetkých 349 členov Riksdagu. Všetci švédski občania, ktorí dovŕšia 18 rokov najneskôr v deň volieb, majú právo voliť a kandidovať vo voľbách. Aby strana vstúpila do Riksdagu, musí vo voľbách získať minimálne 4 percentá hlasov na celonárodnej úrovni, prípadne 12 a viac percent v rámci volebného obvodu. Vo voľbách sú zároveň zvolení aj náhradníci, takže doplňovacie voľby sú zriedkavé.
Volebné obvody a rozdelenie kresiel
Vo Švédsku je pomerný volebný systém. Z 349 kresiel v jednokomorovom Riksdagu je 310 rozdelených do 29 viacmandátových volebných obvodov, pričom počet kresiel pre každý obvod je daný pomerom počtu voličov v danom volebnom obvode. Zvyšných 39 "prerozdelovacích" kresiel sa používa na opravu odchýlok od proporcionálneho národného rozdelenia, ku ktorým môže dôjsť pri prideľovaní kresiel v stálych volebných obvodoch. V systéme existuje obmedzenie, ktoré znamená, že na prerozdeľovaní kresiel sa podieľa iba tá strana, ktorá získala aspoň štyri percentá hlasov v celej krajine alebo strana, ktorá získala aspoň dvanásť percent hlasov vo volebnom obvode.[7]
Pôvodná budova parlamentu na Riddarholmen, kde Riksdag sídlil v rokoch 1833 až 1905.
Kulturhuset v Sergels torg slúžil ako dočasné sídlo pre Riksdag v rokoch 1971 až 1983, zatiaľ čo budova Riksdag na Helgeandsholmen prešla rekonštrukciou
Kancelárie parlamentu sú umiestnené v niekoľkých budovách, vrátane bývalej kráľovskej mincovne na námestí Mynttorget.
Bývalá dolná komora, dnes využívaná pre schôdze výborov.
↑”Vi accepterar inte att Sveriges framtid, jobben och klimatet sätts på spel” [online]. regeringen.se, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online. (po švédsky)
↑RADIO, Sveriges. Radio Sweden [online]. sverigesradio.se, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online.
_(freddy2001).jpg)
