Richard Réti (* 28. máj 1889, Pezinok – † 6. jún 1929, Praha) bol slávny rakúsko-uhorský šachový majster, neskôr po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie česko-slovenský šachový veľmajster s nemeckým materinským jazykom.
Život
Jeho otec bol židovský lekár Samuel Réti pochádzajúci z Hlohovca a matkou bola Anna rodená Májerova z Pezinka. Mal francúzsku vychovávateľku. V školskom veku v roku 1904 sa presťahoval s matkou do Viedne, absolvoval gymnázium a študoval matematiku, avšak rýchlo ho začal fascinovať šach. V slávnej viedenskej kaviarni Café Central zabudol svoju seminárnu prácu a potom čo sa úplne stratila, vzdal štúdium a stal sa profesionálnym hráčom šachu.
Savielly Tartakower o tomto čase:
Réti študoval matematiku, ale nebol suchým matematikom, hrá za Viedeň, ale nie je Viedenčan, je rodený Uhor, nevie po maďarsky, rozpráva rýchlo, a pritom koná rozvážne, a ešte sa stane najlepším šachistom na svete, ale nedosiahne korunu majstra sveta. On je bádateľský umelec, ktorý sa nezaoberá príčinou záležitostí, ale podstatou…
Medzi rokmi 1918 a 1924 dosahuje veľké turnajové úspechy a patrí do absolútnej svetovej špičky. V roku 1924 je prvý po desiatich rokoch, komu sa podarí poraziť veľkého, „neporaziteľného“ Capablancu v turnajovej partii.
Réti sa stal radikálnym „novátorom“ šachového otvorenia a spolu s Aaronom Nimzowitschom a Gyulom Breyerom bol jedným z vedúcich predstaviteľov „hypermodernej šachovej školy“. Po ňom pomenované otvorenie Rétiho hra (1.Jf3 d5 2.c4) je typickým výdobytkom tej epochy.
V roku 1925 dosiahol svetový rekord v simultánke naslepo, keď z partií na 29 šachovniciach 21 vyhral 6 zremizoval a 2 prehral.
Aj ako autor šachovej literatúry dokázal veľa, jeho knihy Die neuen Ideen im Schachspiel Nové myšlienky v šachovej hre z roku 1922 a Die Meister des Schachbretts Majstri na šachovnici z roku 1930 sú klasickými dielami šachovej literatúry.
Vo veku len 40 rokov umrel v Prahe na šarlach. Pochovaný je vo Viedni.
Šachové štúdie
Svoju genialitu dokázal aj vo vyše 50 šachových štúdiách. Najznámejšia z nich, v ktorej súperi majú len po jednom pešiakovi, bola uverejnená 4. decembra 1921 v Ostrauer Morgenzeitung. Myšlienka štúdie je negáciou známeho aforizmu od Senecu: Kto súčasne beží za dvoma zajacmi, často nechytí ani jedného..
| a | b | c | d | e | f | g | h | |
| 8 | | 8 |
| 7 | 7 |
| 6 | 6 |
| 5 | 5 |
| 4 | 4 |
| 3 | 3 |
| 2 | 2 |
| 1 | 1 |
| a | b | c | d | e | f | g | h | |
Biely na ťahu remizuje
Biely na ťahu remizuje
Na prvý pohľad sa zdá, že výzvu nemožno splniť, pretože biely kráľ nemôže dohnať čierneho pešiaka a čierny kráľ ľahko chytí bieleho pešiaka. Biely kráľ musí preto sledovať odrazu dva ciele:
- podporovať vlastného pešiaka
- chytiť súperovho pešiaka.
Keď sa čierny kráľ priblíži k bielemu pešiakovi (Kb6), biely kráľ získa čas na vstup do štvorca čierneho pešiaka a tým ho chytí. Ak čierny ťahá len svojím pešiakom, tak biely kráľ pomôže svojmu pešiakovi a obe strany postavia prakticky v rovnakom čase dámu.
Riešenie:
- 1.Kh8-g7!! h5-h4
Alebo 1... Kb6 2.Kf6 h4 3.Ke5 h3 4.Kd6 h2 5.c7 =
- 2.Kg7-f6 h4-h3
Ak teraz 3.Ke5? tak 3... h2 čierny vyhrá
- 3.Kf6-e6 alebo 3.Kf6-e7
remíza.
Literatúra
- Harry Golombek: Richard Rétis beste Partien. Überarbeitete Neuauflage von John Nunn. Beyer-Verlag, Hollfeld 2002. ISBN 3-88805-268-8
- Jan Kalendovský: RICHARD RÉTI - šachový myslitel, Olympia, Praha, 1989
Externé odkazy
