Vyštudoval medicínu na turínskej univerzite, jeho spolužiakmi tu boli dvaja ďalší neskorší držitelia Nobelovej ceny, Salvador Luria a Rita Levi-Montalcini. Počas druhej svetovej vojny bojoval v radoch talianskej armády vo Francúzsku a na východnom fronte, ale po vstupe Nemcov do Talianska prešiel k partizánom a zapojil sa do protifašistického odboja.[3] Po oslobodení sa krátko venoval politike, bol radným Turína, ale rýchlo sa vrátil k vede. V roku 1946 ho navštívil v Taliansku Luria a prehovoril ho k odchodu do USA. Odišiel tam v roku 1947, pracoval najprv v Luriovom laboratóriu v Indiane a neskôr v tíme Maxa Delbrücka na California Institute of Technology.[4]
Referencie
↑GELLENE, Denise. Renato Dulbecco, 97, Dies; Won Prize for Cancer Study. New York Times, February 20, 2012. Dostupné online [cit. 2014-03-29].
