Raketa je vo vojenskej terminológii samohybný, neriadený alebo riadený zbraňový systém poháňaný raketovým motorom. Rakety sa používajú v delostreleckých systémoch predovšetkým stredného a dlhého dosahu, aj keď v minulosti sa používali i v systémoch vzduch-zem, niektoré ako vzduch-vzduch a tiež aj v niekoľkých prípadoch zem-vzduch. Príklady moderných raketových systémov zem-zem zahŕňajú M270 MLRS a BM-27 Uragan.
Vo vojenskej terminológii sa raketa od strely odlišuje predovšetkým absenciou navádzacieho systému (hlavne v ostatných jazykoch ako slovenčina, viď anglické výrazy rocket a missile), pričom jedny z prvých striel boli známe ako „riadené rakety“ alebo „riadené strely“. Niektoré rakety boli vyvinuté ako neriadené systémy a neskôr vylepšené na riadené verzie, ako napríklad GMLRS, a označenie „raketa“ namiesto „strela“ si zachovali. Rakety alebo strely, ktoré cestujú pod vodou, ako napr. VA-111 Škval, sú známe ako torpéda bez ohľadu na ich pohonný systém.[1]
Použitie rakiet ako nejakej formy delostrelectva sa datuje do stredovekej Číny, kde sa používali zariadenia ako ohnivé šípy (hoci väčšinou ako psychologická zbraň) a postupne sa rozšírili do Európy a na Blízky východ. V priebehu 20. storočia sa rakety stali významnou zbraňou, pretože presné výrobné procesy umožnili vyrobiť relatívne presné rakety.
.jpg)
