RNA vakcína alebo mRNA vakcína je génový typ vakcíny. Obsahuje molekulu mRNA (messenger RNA), ktorá nesie informáciu pre výstavbu bielkoviny (proteínu) patogénneho organizmu (vírus, baktéria), prípadne môže ísť o mRNA proteín nádorovej bunky (protinádorové vakcíny).[1]
RNA vakcína sa najprv aplikuje do určitej časti tela (napr. do svalu). Následne sa mRNA musí dostať do buniek, preto vakcína obsahuje pomocné zložky, ktoré umožnia jej vstup do bunky. Na tento účel slúžia napr. lipidové nanočastice. Vnútri bunky dôjde k tvorbe požadovaného proteínu (napr. koronavírusový proteín S) podľa informácie obsiahnutej v mRNA. Je to prirodzený proces, pomocou ktorého si bunka vytvára aj vlastné bielkoviny (proteosyntéza) . Aby došlo k imunitnej odpovedi, je nutné, aby sa cudzorodý proteín dostal na povrch buniek. Nedostáva sa tam celý, ale rozštiepený na menšie časti, ktoré sa naviažu na molekuly MHC a "vystavia" na povrchu bunky. Tam sú už rozpoznateľné bunkami imunitného systému. Výsledkom imunitnej odpovede na cudzorodý proteín je okrem iného tvorba protilátok a pamäťových lymfocytov.[1]
RNA je pomerne nestabilná molekula, ktorá podlieha rýchlemu rozpadu. RNA vakcíny obsahujú pomocné látky, ktoré zvyšujú stabilitu mRNA ako pri skladovaní a transporte, tak aj po aplikácii do ľudského tela. Sú to napríklad lipidy, ktoré chránia RNA pred pôsobením RNáz a zaisťujú transport RNA do buniek. RNA je nabitá záporne a lipidy kladne. Ďalej vakcíny obsahujú rozpustené soli, ktoré upravujú pH a tiež chránia RNA pred rozpadom.[2][3]
Ako injekčná aplikácia je vhodnejšia vnútrosvalová aplikácia než napríklad intradermálna, pretože možno aplikovať väčšiu dávku s menšími lokálnymi komplikáciami.[4]
Referencie
↑ abPardi, N., Hogan, M., Porter, F. et al. (2018). "— a new era in vaccinology", Nature Rev. Drug Discov., 17, pp. 261–279
