Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z roku 179
Rímsky nápis v Trenčíne alebo rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale alebo trenčiansky nápis je nápis z rímskeho obdobia vytesaný na hradnej skale v Trenčíne. Nápis spomína osadu Laugaricio, ktorou sa pravdepodobne myslí osada na území dnešného Trenčína alebo v jeho bezprostrednom okolí. Nápis hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi počas markomanských vojen v roku 179.[1] Je to najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ.
Historické súvislosti
Rímska ríša si v blízkosti Dunaja budovala pohraničné pevnosti, aby mohla odolávať príležitostným útokom barbarských kmeňov spoza Dunaja (aj z územia dnešného Slovenska). Jedna z týchto pohraničných vojenských osád bola napríklad v Rusovciach pri Bratislave a volala sa Gerulata. Konflikty rímskej armády a germánskych kmeňov sídliacich v prvom a druhom storočí na území Slovenska boli časté a tvrdé. Pre obidve strany mali neblahé následky. Správy antických autorov hovoria o neustálych stretoch rímskych útokov na sever a zároveň germánskych protiútokov na juh.
Nielen Germáni boli pre Rímsku ríšu problémom. Na hranice ríše často dorážali aj iné národy. Niektoré dokonca tlačili na Germánov, ktorí boli nútení k ešte väčšiemu tlaku na Rimanov. Okolo roku 170 sa rímske vojsko vrátilo z výpravy proti Partom nakazené morom. Túto situáciu v správnom čase využili Germáni (kmene Markomanov a Kvádov) na ďalšie pohraničné útoky. V roku 172 proti Germánom viedol Marcus Aurelius trestnú výpravu, v ktorej neskôr pokračoval jeho syn Commodus. Tento uzavrel s porazenými Germánmi prímerie. Práve z týchto čias pochádza aj nápis na trenčianskej skale (prelom rokov 178 a 179). Osada Laugaricio je jedným z najsevernejších miest, kam sa rímske vojská dostali vo výpadoch proti Germánom .
Nápis
V poslednom roku vojny s Germánmi prenikli detašované oddiely II. pomocnej légie (II legio Adiutrix) z posádky v Aquincu (dnešná Budapešť) údolím Váhu až k Laugariciu. Nápis na skale, ktorá sa v tej dobe vypínala nad korytom rieky Váh, je venovaný víťazstvu rímskeho vojska nad Kvádmi. Nápis je vytesaný do skaly pod Trenčianskym hradom (predpokladaný text – časom zvetrané alebo chýbajúce časti sú uvedené v zátvorkách):
VICTORIAE AVGVSTORV(m)
EXERCITVS QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerius)
MAXIMIANVS LEG(atus) LEG(ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)
„Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“
Pôvodne bola pravosť nápisu spochybňovaná rôznymi odborníkmi, napr. T. Mommsenom.[2] Identifikáciu legátaMarca Valeria Maximiana, ako aj pravosť nápisu na hradnej skale, potvrdil nález v lokalite Zána v Alžírsku (Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidia). V polovici 20. storočia tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku. Presné datovanie nápisu umožnil jednak nález zo Zány, jednak samotný text nápisu. Je venovaný víťazstvu cisárov. Pravdepodobne išlo o cisára Marka Aurelia (161 – 180) a jeho syna Commoda, ktorí zvíťazili nad Germánmi.
