Pythón alebo Pytón (starogr.Πύθων, lat.Python) je v gréckej mytológii drak, ktorý strážil posvätné miesto v Delfách, a božstvo zosobňujúce temné sily podsvetia.[1]
Pythón, ohavný drak so šupinatým hadím telom, bol syn Gaie, bohyne Zeme.[2] Žil pri prameni v Delfách (z tohto prameňa unikali omamné výpary, neskôr tu bolo orákulum, ktoré vydávalo svoje proroctvá[3]) a zabíjal všetkých ľudí a zvieratá, čo si tam prišli uhasiť smäd.[4]
Keď sa najvyšší boh Zeus zamiloval do bohyne Léto a ona s ním otehotnela, jeho nahnevaná manželka Héra zakázala Léte porodiť na pevnej zemi. Léto si ale našla novovytvorený plávajúci ostrov Délos, ktorý nebol ani pevninou, ani skutočným ostrovom a tam porodila boha Apolóna a bohyňu Artemis. Tento ostrov sa neskôr stal pre Apolóna posvätným. V mýtoch sa tiež uvádza, že Héra uniesla Eileithyiu, bohyňu pôrodu, aby jej tak zabránila porodiť. Podľa jednej verzie mýtu sa Artemis narodila ako prvá a potom asistovala pri narodení svojho brata Apolóna. Artemis sa narodila deň pred Apolónom na ostrove Ortygia a na druhý deň pomohla Léte prejsť cez more na Délos, aby porodila Apolóna. Apolón sa narodil siedmeho dňa atického mesiaca Thargelión.[3]
Héra sa s tým ale nezmierila a poslala Pythóna, aby Létu zabil. Apolón (štyri dni po svojom narodení[3]) aby zachránil svoju matku, požiadal Héfaista o luk a tulec so šípmi, našiel Pythóna v rokline pri Delfách, zabil ho,[2] stiahol ho z kože, spálil a jeho popol dal do urny a zakopal. Pythónov hrob sa nachádzal uprostred Delf,[4] kde potom Apolón založil svoju veštiareň, stal sa tak známym ako Pýtijský Apolón a jeho kňažka sa volala Pýtia. Pythón bol pravdepodobne prastarým božstvom, ktorého veštiareň prešla do moci Apolóna.[1] Ustanovenie Pýtických hier sa pokladalo za prejav najväčšej úcty, akú Apolón pociťoval k porazenému protivníkovi.[4]
Referencie
↑ abLesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 343.
↑ abVojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 408-409.
↑ abcV. I. Porter. Mystique Melodies. Pittsburgh : Dorrance Publishing, 2018. ISBN 978-14-8095-591-2. S. 3.
