Pstružník

Súradnice: 48°46′17″S 21°14′39″V

Pstružník
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice I, Košice-okolie,
Obec	Kavečany, Košice - Sever, Kostoľany nad Hornádom
Prameň	Čierna hora, Košice
- poloha	Hornádske predhorie, Kavečany
- výška	389 m
- súradnice	48°46′31″S 21°12′51″V
Ústie	Hornád
- poloha	Košická rovina, Kostoľany nad Hornádom, Košice - Sever
- výška	213 m
- súradnice	48°46′17″S 21°14′39″V
Dĺžka	2,8 km
Rád toku	V.
Hydrologické poradie	4-32-03-1486
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pstružník^[1] je potok v Košickom regióne v meste Košice v mestskej časti Kavečany a v mestskej časti Sever obe v okrese Košice I a v obci Kostoľany nad Hornádom v okrese Košice-okolie. Je to pravostranný prítok Hornádu, ktorý ústi do Slanej na území Maďarska; má dĺžku 2,8 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-32-03-1486. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Čierna hora, geomorfologický podcelok Hornádske predhorie a geomorfologický celok Košická kotlina, geomorfologický podcelok Košická rovina^[2].

Prameň

Pramení v nadmorskej výške 389 m n. m. východne od intravilánu Kavečian v poľnohospodárskom extraviláne mestskej časti Kavečany.

Opis toku

Tečie východným smerom poľnohospodárskym extravilánom, pri južnom brehu obteká pole s rovnomenným názvom Pstružník^[3] ležiace medzi brehom potoka a Budanovou ulicou, v nadmorskej výške 376 m n. m. vteká bez zmeny smeru do lesa spočiatku kombinovaného s poľnohospodárskymi pozemkami, ľavým brehom obteká pole Stredné pece^[4]; pravým brehom obteká vodojem, vo výške 344 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi Kavečanmi a Kostoľanmi nad Hornádom a zároveň aj na okresnú hranicu medzi okresom Košice I a okresom Košice-okolie; sleduje túto hranicu; vo výške 338 m n. m. vodný tok začína sledovať obecnú hranicu medzi Kostoľanmi nad Hornádom a mestskou časťou Košice - Sever až do ústia, vyteká z lesa a vteká do intravilánu Kostolian nad Hornádom; podteká cestu III/3390 z mestskej časti Sever cez Kostoľany nad Hornádom do Obišoviec a vo výške 213 m n. m. ústi do Hornádu ako jeho pravostranný prítok. Potok Pstružník nemá prítoky. Preteká juhovýchodnou časťou katastrálneho územia Kavečany, od nadmorskej výšky 344 m n. m. až po ústie do Hornádu tvorí južnú hranicu obce Kostoľany nad Hornádom najprv v malom úseku s Kavečanmi a ďalej s mestskou časťou Sever; táto hranica je zároveň aj okresnou hranicou medzi okresom Košice-okolie a okresom Košice I.^[5] Pramení, preteká a ústi na pomedzí geomorfologického celku Čierna hora, geomorfologického podcelku Hornádske predhorie s geomorfologickým celkom Košická kotlina a jej geomorfologickým podcelkom Košická rovina^[6].

Pôvod názvu

Hydronymum Pstružník má pôvod v charakteristickom výskyte rýb označovaných menom pstruh s významom druh ryby z rodov Salmo a Oncorhynchus s výnimkou lososov s chutným mäsom žijúca v chladných horských bystrinách^[7]; zo slovného základu apelatíva pstruh po doplnení formantom -n-ík bol utvorený jednoslovný nepredponový odvodený názov Pstružník ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie^[8]. Porovnaj aj hydronymá napr. Kalník, Mútnik, Rudník, Smolník, Zlatník. Podobnú motiváciu pomenovania ako Pstružník majú aj potoky Pstružný potok a Pstruhový potok.

Názov vodného toku Pstružník bol štandardizovaný v roku 1975^[9]. Hydronymum Pstružník bolo prenesené bez zmeny na pole Pstružník v pramennom priestore na pravom brehu potoka.

História názvu

Pomenovací akt hydronyma Pstružník prebehol v slovenskom jazykovom prostredí zo slovanského apelatíva pЬstrǫgЪ → pstruh. Po prisídlení maďarského obyvateľstva do okolia dnešných Košíc bol tento názov s dobovou modifikáciou prevzatý do maďarčiny; prevzatie sa uskutočnilo ešte pred prvou polovicou 12. storočia, lebo v tomto čase došlo v slovenčine k substitúcii g → h. K roku 1261 sa viaže latinsky písaná listina s opisom hraníc, kde sa o území Horných Košíc uvádza, že ležia medzi Črmeľom, Pstružníkom (s podobou názvu Pistrungus potoc) a Hornádom.^[10][11][12]

V 19. storočí sa objavila z pera kartografa podoba hydronyma Strážnik, ktorá mohla byť motivovaná podobnosťou ťažko vysloviteľnej spoluhláskovej skupiny na začiatku hydronyma Pstružník pre kartografa neslovenského pôvodu ako aj prítomnosťou neďalekého vrchu s názvom Stráža: 1820 Straznyík^[13], 1876 Strážnik^[14], 1952 Strážnik^[15]. Od polovice dvadsiateho storočia sa používa výlučne podoba názvu Pstružník.

Referencie

1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-09).
2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-10].
3. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-702/2013 zo dňa 31.1.2013 o štandardizácii 251 názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2013, ročník 45, čiastka 1, s. 5. Dostupné na [3] [cit. 2021-11-10].
4. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1913/2007 zo dňa 21.3.2007 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 1, s. 6. Dostupné online [4] [cit. 2021-11-10.]
5. https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/ease/zbgis/%7BE3CAE6D0-5FF6-41C2-8305-0B5F1FFD7FC0%7D?pos=48.773522,21.229284,16] [cit. 2021-11-10].
6. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 10. 079-902-87 NVA.
7. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 328.
8. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 141-143.
9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 105. Bratislava 1976. 79-002-76.
10. Vladimír Šmilauer. Vodopis starého Slovenska. 1. vyd. Praha a Bratislava : Nákladem Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě, 1932. 564 s. S. 404, 472.
11. Branislav Varsik. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. 184 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 127.
12. György Györffy. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, I. A-Cs. 3. vyd. Budapest : Akadémiai kiadó, 1987. 4 zv. (907 s.) ISBN 963 05 4200 Chybné ISBN. S. 40, 105.
13. Druhé vojenské mapovanie, sekcia 36, stĺpec XL
14. Tretie vojenské mapovanie, sekcia 4566
15. Špeciálna mapa 1:25 000, Vojenský zeměpisný ústav Praha 1936-1952