Príkazová ekonomika alebo centrálne plánovaná ekonomika[1] je systém organizácie a riadenia ekonomiky založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra. Táto ekonomika zvyčajne nevyužíva výrobné zdroje krajiny efektívne a spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku. Odpoveď na triádu otázok (t.j. čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať) tu dáva štát. Vláda, zvyčajne zastupujúca štát, robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní.
Uplatňovalo sa v bývalom ZSSR a jeho satelitoch, vrátane Česko-Slovenska. Tento typ ekonomiky sa stále uplatňuje v KĽDR.
Opakom je trhová ekonomika.
Pôvod
Plánovaná ekonomika sa neriadi dopytom zákazníkov a nevedie k optimalizácii zisku výrobcov a distribútorov, ako je to u trhovej ekonomiky, ale riadi sa zámermi a rozhodnutiami štátnych orgánov, ktoré sledujú iné ciele.
Moderná plánovaná ekonomika sa vyvinula začiatkom 20. storočia pre potreby vojnového hospodárstva. V technických vojnách 20. storočia prudko vzrástol význam zložitých zbraňových systémov a armáda potrebovala vyhradiť značnú časť priemyslu pre svoje potreby. Ústredné orgány štátu a armády sa napr. každoročne dohodli o objemoch, termínoch a cenách vojenskej výroby a len zvyšná voľná kapacita sa mohla využiť na civilnú výrobu. Vojnové hospodárstvo teda nesleduje čo najväčší zisk výrobcu, ale požiadavky armády s cieľom vojnu vyhrať. Dopyt civilných zákazníkov sa môže uspokojovať až ako druhý, alebo ďalší v poradí a v plne rozvinutej plánovanej ekonomike je spravidla realizovaný ako prídel tovaru na každú osobu a obmedzovaný napr. potravinovými lístkami, lístkami na odevy, mydlo, obuv, vykurovacie palivo, pohonné hmoty a iné.
V mierových pomeroch je centrálne plánovaná ekonomika na jednej strane veľmi zložitá vzhľadom na pestrosť potrieb obyvateľov, na druhej strane nepružná, pretože nedáva riaditeľom a manažérom nižších úrovní takmer žiadny priestor pre rozhodovanie - toto namiesto nich vykonávajú úradníci. Pretože manažérov málo motivuje, je tiež málo efektívna.[2]
Referencie
Pozri aj
