Pranier (z nem.Pranger)[1] bolo miesto (najčastejšie kôl alebo stĺp – stĺp hanby) alebo zariadenie (najmä klietka – klietka hanby), ktoré fyzicky obmedzovalo pohyb odsúdeného,[2] a na ktorom bol odsúdený na istý čas vystavený verejnej potupe.[3][4]
História
Tento druh trestu sa začal používať v Európe na počiatku 13. storočia. Pôvodne ako pranier slúžilo základné brvno šibenice, ku ktorému bol odsúdený pripútaný za krk spolu s tabuľou opisujúcou jeho previnenie. Neskôr sa používala klietka, ktorá mohla byť otáčavá.[5] Na území Slovenska sa najčastejšie vyskytoval pranier vo forme dreveného alebo kamenného stĺpa.[2]
Pranierovanie, ako krátkodobý trest odňatia slobody, malo za účel oboznámiť ľudí s odsúdeným a verejnou potupou ho pozbaviť cti,[6] keďže bol pranier umiestnený na frekventovaných verejných priestranstvách – na námestiach, trhoviskách, rázcestiach, v blízkosti kostolov a pod.[5]
„
Newolám žádného, prímam každého.
“
– Nápis na čelnej strane praniera na Štefánikovej ulici v Piešťanoch (cca 1830)[7]
Frazeologizmus
Z uvedeného pojmu sa v slovenčine vyvinul frazeologizmuspostaviť / vystaviť [niekoho / niečo] na pranier, ktorý znamená niekoho alebo niečo verejne skritizovať, pokarhať či odsúdiť. Obdobný prenesený význam má slovo pranierovanie.[8][9]