Polymér je látka pozostávajúca z monomérov. Polyméry vznikajú polymerizáciou, polykondenzáciou alebo polyadíciou.
Niekedy sa za polyméry označovali výhradne makromolekulové látky zložené z molekúl so všeobecným vzorcom Xn (kde X značí štruktúrnu jednotku, ktorá sa v molekule n-krát opakuje). Dnes sa bežne hovorí o polyméroch tiež pri bielkovinách (proteínoch) a nukleových kyselinách, pretože ich molekuly obsahujú veľký počet vzájomne si podobných, na sebe napojených štruktúrnych jednotiek.
Typickým príkladom jednoduchého polyméru je polyetylén, ktorého vzorec je H―(CH2)n―H alebo H―(CH2―CH2)n―H (druhý zo vzorcov používame vtedy, keď chceme zdôrazniť vznik tejto zlúčeniny polymeráciou eténu (etylénu).
Iným príkladom uhľovodíkového polyméru môže byť polybutadién (najstarší umelý kaučuk) H―(CH2―CH═CH―CH2)n―H, resp. polybutadién ukončený hydroxylovou skupinou HO―(CH2―CH═CH―CH2)n―OH, jeho reťazce sú miesto vodíkového atómu zakončené hydroxylovou skupinou.
Príkladom zložitejšieho polyméru môže byť polyvinylchlorid (PVC) H―(CH2―CHCl)n―H.
Polyméry, uvedené v predchádzajúcich príkladoch, majú priame, nerozvetvené reťazce. Jednoduchým príkladom polyméru s rozvetveným reťazcom je prírodný kaučuk, ktorého monomérnou jednotkou je uhľovodík izoprén.
Polymérne látky nemusia vytvárať len lineárne reťazce. Medzi jednotlivými reťazcami monomérnych jednotiek môžu vznikať vzájomné chemické väzby, vytvárajúce plošnú alebo aj priestorovú štruktúru molekúl polymérov.
Polyméry môžu tiež vznikať zo zmesi dvoch alebo viac monomérov. Vtedy hovoríme o kopolymerácii a vzniknutú látku označujeme ako kopolymér. Vzniknuté molekuly sa môžu vyznačovať pravidelným alebo nepravidelným striedaním monomérnych jednotiek. V tomto zmysle môžeme aj bielkoviny (proteíny) a nukleové kyseliny považovať za kopolyméry.
