príslušník taxónu plesne (pozri nižšie na konci tejto rozlišovacej stránky)
slovenské rodové meno len rodu Mucor[1], pozri Mucor
u niektorých autorov: slovenské rodové meno niektorých pravých húb (Eumycota) a (všetkých?) riasoviek (Oomycetes), čiže slovenské rodové meno napríklad týchto rodov (v zátvorke je uvedený alternatívny slovenský názov): Mucor, Botrytis (plesňovec), Phytophtora[2] (fytoftóra), Albugo (bielopleseň), Perenospora (perenospóra), Bremia (brémia), Perenoplasmopara, Plasmopara (plazmopara)[3][1], pozri Mucor, plesňovec, fytoftóra, bielopleseň, perenospóra, brémia, Perenoplasmopara, plazmopara
saprofytická nevodná mikroskopická vláknitá (t.j. pravé podhubie majúca) huba bez (väčších) pohlavných rozmnožovacích orgánov, v podstate teda ktorákoľvek mikroskopická huba z taxónov Zygomycota (resp. najnovšie = Mucoromycota a Zoopagomycota) alebo Ascomycota (vrátane Deuteromycota) okrem kvasinky alebo dermatofytu[4], pozri pleseň (vreckaté a spájavé huby)
mikroskopická vláknitá (čiže pravé podhubie majúca) huba, t.j. na rozdiel od mikroskopickej huby z predchádzajúcej odrážky sú tu zahrnuté aj dermatofyty (t.j. parazitické huby), časť taxónu Oomycetes a malá časť taxónu Basidiomycetes, synonymum: mikromycéta v užšom zmysle, vláknitá mikromycéta[5][6][7][8], pozri pod pleseň (vreckaté a spájavé huby), vláknitá huba, dermatofyt, riasovky
mikroskopická huba, t.j. organizmus zo skupín mikroskopické vláknité huby (pozri vyššie), kvasinky, Chytridiomycota, (zvyšné) Oomycotes, Hyphochytriomycota a prípadne Plasmodiophoromycota, synonymum: mikromycéta v širšom zmysle[9][10][11][8], pozri mikroskopická huba
v potravinárstve alebo ľudovo: akékoľvek (spravidla mikroskopické) huby, ktoré často rastú na potravinách či krmive (prípadne materiáloch) a spôsobujú ich skazu[12][13], pozri napr. pod pleseň (vreckaté a spájavé huby)
príslušník taxónu Mastigomycotina (= Phycomycetes bez Zygomycota)[14], pozri Mastigomycotina
viditeľný vatovitý, chumáčovitý alebo múčnatý povlak vytváraný podhubím húb uvedených vyššie v odrážke začínajúcej sa slovom "saprofytická" (t. j. húb typu saprofytická nevodná mikroskopická vláknitá huba bez väčších pohlavných rozmnožovacích orgánov), ktorý vzniká na rastline, v pôde alebo organickom substráte (t.j. potravine, textile, farbe, papieri, gume a pod.) a je buď belavý alebo fruktifikačnými orgánmi nápadne sfarbený (t.j. zelený, žltý, ružový, modrý či čierny)[18][19], pozri pod pleseň (vreckaté a spájavé huby)
ľudovo: akýkoľvek vláknitý či podobný povlak vytváraný vzdušným podhubím či jednoduchými fruktifikačnými orgánmi (alebo masovo odpadnutým fruktifikačnými orgánmi) akýchkoľvek húb[20]
ako choroba:
choroba rastlín vyvolaná niektorou z húb z taxónov Oomycetes, Chytridiomycetes a Zygomycetes, v užšom zmysle len z taxónu Oomycetes[21][15], pozri pod hubová choroba
v medicíne či botanike nevhodne: hubová choroba (vrátane choroby spôsobenej kvasinkami), synonymum: mykóza[15][22][23], pozri mykóza
Plesne môže byť (v starších systémoch) slovenský názov:
taxónu Phycomycetes, ktorému zodpovedajú v dnešných systémoch taxóny Zygomycota (resp. najnovšie = Mucoromycota a Zoopagomycota), Chytridiomycota (resp. najnovšie = Chytridiomycetes v užšom zmysle, Monoblepharidomycetes, Neocallimastigomycota, Blastocladiomycota, Olpidium, Rozella), Oomycota (=Oomycetes), Hyphochytriomycota a v širšom zmysle aj Plasmodiophoromycota, synonymá: pravé plesne, riasohuby, fykomycéty[24][25][26][27], pozri plesne (Phycomycetes)
taxónu Zygomycota (=Zygomycotina), ktorému v najnovších systémoch (od roku 2016) zodpovedajú taxóny Mucoromycota (=Mucoromyceta) a Zoopagomycota (=Zoopagomyceta))[28][29][30][27], pozri plesne (Zygomycota)
taxónu Zygomycetes (= Zygomycota bez trichomycét), synonymá: spájavé plesne, spájavé huby, pravé plesne, zygomycéty[31][24][32][26], pozri spájavé plesne
Zdroje
↑ abZoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska (1998) [1]
↑Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR [online]. mpsr.sk, [cit. 2020-08-11]. Dostupné online.
↑MÜCKE, Wolfgang; LEMMEN, Christa. Schimmelpilze : Vorkommen, Gesundheitsgefahren, Schutzmaßnahmen. 3. überarb. und erw. Aufl. Landsberg : ecomed, 2004. 182 s. ISBN 978-3-609-68001-9. S. 17 – 18.
↑Schimmelpilze. In: WEIDENBÖRNER, Martin. Lexikon der Lebensmittelmykologie : mit 20 Tabellen. Berlin : Springer, 1999. 162 s. ISBN 3-540-65241-8. S. 127.
↑Velký lidový slovník naučný (všeobecný pramen osvěty, vzdělání a poučení pro všecky vrstvy českoslovanského národa ...). [s.l.] : Nákladem B. Kočího, 1907. 1702 s. Dostupné online. S. 452.
↑HLAVA, Jaroslav. Pathologická anatomie a bakteriologie .... [s.l.] : Bursik & Kohout, 1894. 806 s. S. 62.
↑ abADL, Sina M., at al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. Journal of Eukaryotic Microbiology, 2019, roč. 66, čís. 1, s. 4 – 119. ISSN1550-7408. DOI: 10.1111/jeu.12691.
↑SPATAFORA, Joseph W., at al. A phylum-level phylogenetic classification of zygomycete fungi based on genome-scale data. Mycologia, 2016, roč. 108, čís. 5, s. 1028 – 1046. ISSN1557-2536. DOI: 10.3852/16-042.
↑TEDERSOO, Leho, et al. High-level classification of the Fungi and a tool for evolutionary ecological analyses. Fungal Diversity, 2018, roč. 90, s. 135 – 159. ISSN1878-9129. DOI: 10.1007/s13225-018-0401-0.
↑rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 509.