Prvá písomná zmienka o pevnosti Castrum Maris (v preklade Hrad pri mori) sa objavuje v 40. rokoch 13. storočia. Ďalšia zmienka o hrade je z druhej polovice 13. storočia, keď posádku pevnosti tvorilo 150 mužov s niekoľkými zbraňami. V roku 1274 mala už dve kaplnky, ktoré sú tam dodnes.
Po príchode na Maltu v roku 1530 ju Johaniti premenovali na Pevnosť St. Angelo a urobili z nej svoje sídlo. Rytieri budovu značne zmenili a postavili sériu delostreleckých platforiem, ktoré znamenali zavedenie bastiónového obranného systému na ostrove.[1]
V roku 1689 vojenský inžinier Carlos Grunenbergh premenil pevnosť na impozantné pobrežné dielo, ktoré zahŕňalo štyri delové plošiny, v ktorých bolo možné umiestniť približne päťdesiat kanónov. Pevnosť ako celý ostrov patrili Maltézskemu rádu od roku 1530 až do obsadenia ostrova Napoleonom Bonaparte v roku 1798. V roku 1906 tu Stredomorská flotila kráľovského námorníctva umiestnila veliteľské centrum, pevnosť ako pobrežná základňa bola v roku 1912 premenovaná na HMS Egmont a v roku 1933 na HMS St. Angelo.[2]
Parlament Maltskej republiky 13. marca2001 ratifikoval dohodu z roku 1998 medzi maltskou vládou a Zvrchovaným vojenským Maltézskym rádom, podľa ktorej bude Rád využívať časť Pevnosti St. Angelo na obdobie 99 rokov ako svoje exteritoriálne územie.[3]
Referencie
↑ abFort St Angelo [online]. [Cit. 2024-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
↑After two centuries, the Order of Malta flag flies over fort St. Angelo, beside the Maltese flag [online]. Sovereign Military Order of Malta, [cit. 2024-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
