Paul Keres alebo rus. Paul Petrovič Keres (* 7. január 1916, Narva, Estónsko – † 5. jún 1975 Helsinki) bol estónsky a sovietsky šachista, medzinárodný veľmajster od roku 1950. V rokoch 1935 – 1975 patril medzi najlepších hráčov na svete.
Medzivojnové obdobie
Keres sa naučil hrať šach, keď mal 5 rokov. Spočiatku študoval samostatne, už ako dorastenec sa zaradil medzi najlepších šachistov Estónska. V roku 1935 po prvýkrát vyhral domáce majstrovstvá a titul získal ešte niekoľkokrát. Prvé medzinárodné podujatie, na ktorom sa zúčastnil, bola šachová olympiáda vo Varšave 1935.
Jeho turnajové výsledky v tomto období boli:
Bad Nauheim 1936 1.-2., Drážďany 1936 8.-9., Zandvoort 1936 3.-4., Viedeň 1937 1., Margate 1937 1.-2., Ostende 1937 1.-3., Praha 1937 1., Kemeri 1937 4.-5., Pärnu 1937 2.-4., Semmering 1937 1., Hastings 1937/38 2.-3., Noordwijk 1938 2., Buenos Aires 1939 1.-2., Margate 1939 1., Moskva/Petrohrad 1939 12.-13.
V roku 1938 vyhral turnaj AVRO v Holandsku(jediný z účastníkov zostal bez prehry), ktorý mal podľa dohodnutých pravidiel určiť súpera pre majstra sveta Alexandra Alechina. Keres ihneď po turnaji vyzval Alechina na zápas, ten sa však kvôli vojne neuskutočnil.
Reprezentácia Estónska
Výsledky Keresa na ŠO
Hral aj na turnaji národov v Mníchove 1936, ktorý sa hral popri letných olympijských hrách 1936. Dosiahol výsledok 15½/20.
2. svetová vojna
V roku 1940 bolo Estónsko pripojené k Sovietskemu zväzu a začalo sa veľké súperenie medzi Keresom a Botvinnikom o prvenstvo v sovietskom šachu. Na majstrovstvách ZSSR však obaja sklamali. Keres bol 4. a Botvinnik 5. Na jar roku 1941 sa uskutočnil turnaj o "absolútneho majstra ZSSR", na ktorom hralo prvých 6 z predchádzajúcich majstrovstiev štvorkolovým systémom. Turnaj suverénne vyhral Botvinnik pred Keresom.
Krátko potom padlo Estónsko do rúk Nemecka a Keres sa pre zmenu ocitol v "Tretej ríši". Aby uživil svoju rodinu (mal ženu a dve deti), hrával ako šachový profesionál na turnajoch na okupovaných územiach. Jeho výsledky:
Salzburg 1942 2., Mníchov 1942 2., Madrid 1943 1., Praha 1943 2., Salzburg 1943 1.-2., Linköping 1944 2., Riga 1945 1. Majstrovstvá Estónska vyhral 1942, 1943, 1945. V roku 1946 vyhral "otvorené" majstrovstvá Gruzínska.
V roku 1944 sa – tesne predtým, ako ho znovu obsadila Sovietska armáda – vrátil do Estónska (Alechin ho vraj od návratu odhováral). Údajne sa chystal emigrovať do Švédska, čln, ktorý ho tam mal odviezť, však neprišiel. Po vojne bol vyšetrovaný a nesmel vycestovať do zahraničia. V tomto období hrával iba sporadicky. Naplno začal znovu hrávať od roku 1947.
Súťaže MS v šachu
Po vojne hral Keres pravidelne v súťažiach MS v šachu. K zápasu o titul sa však nikdy nedostal, hoci niekoľkokrát mal k tomu veľmi blízko. Preto ho často prezývali "večný korunný princ". Mal asi smolu, že na každom turnaji kandidátov, na ktorom štartoval, sa našiel hráč, ktorý hral zrovna v "životnej forme". Je aj možné, že v rozhodujúcich fázach turnaja (hlavne v roku 1962) ho zradila Psychika.
V roku 1948 bol Keres nominovaný do turnaja o titul majstra sveta, ktorý sa hral v Haagu a v Moskve. Príliš sa mu však nedarilo. Skončil 3.-4., s veľkou stratou na víťazného Botvinnika.
Na turnaji kandidátov v Budapešti 1950 bol 4. bez šancí na postup.
V rokoch 1953 až 1962 prišla séria druhých miest.
Na turnaji kandidátov v Zurichu 1953 bol 2. – 4. (vyhral Vasilij Smyslov).
V medzipásmovom turnaji v Göteborgu 1955 bol 2.
Na turnaji kandidátov v Amsterdame 1956 bol 2. V predposlednom kole mal v partii s česko-slovenským veľmajstrom Miroslavom Filipom vyhratú pozíciu, po hrubej chybe však prehral a prepásol šancu bojovať o 1. miesto. V turnaji opäť zvíťazil Smyslov.
Na turnaji kandidátov v Juhoslávii 1959 bol znova 2., napriek tomu, že s víťazom turnaja Michailom Taľom zo štyroch partii tri vyhral a iba jednu prehral.
Asi najbližšie k zápasu o titul MS bol Keres v roku 1962. Turnaj kandidátov sa hral na ostrove Curaçao (Holandské Antily). Hralo v ňom 8 hráčov štvorkolovo. Pre Keresa bolo znovu osudné predposledné kolo. Jeho súperom bol Američan maďarského pôvodu Pál Benkö, ktorý predchádzajúce tri partie s Keresom prehral. Ten však hral túto partiu dosť nervózne. Už od začiatku sa dostal do zlého postavenia a hoci mohol ešte remizovať, čo by mu stačilo na delenie 1.-2. miesta, po hrubej chybe prehral. V konečnej tabuľke sa delil o 2.-3. miesto so stratou ½ bodu za víťazným Tigranom Petrosianom.
V zápasoch kandidátov v roku 1965 prehral vo štvrťfinále s Borisom Spasským 4:6 (2:4, =4).
Na medzipásmovom turnaji v Petrópolise 1973 skončil až 12.-13.
Turnajové výsledky
Pärnu 1947 2.-3., Szczawno-Zdrój 1950 1., Maróczyho memoriál Budapešť 1952 1., Hastings 1954/55 1.-2., Mar del Plata 1957 1., Santiago 1957 1., Hastings 1957/58 1., Zurich 1959 3.-4., 1961 1., Bled 1961 3.-5., Los Angeles 1963 1.-2., Buenos Aires 1964 1., Beverwijk 1964 1.-2., Hastings 1964/65 1., Mariánské Lázně 1965 1.-2., Štokholm 1966/67 1., Winnipeg 1967 3.-4., Bamberg 1968 1., Luhačovice 1969 (medzinárodné majstrovstvá ČSSR 2., Tallinn 1969 2.-3., 1971 1.-2., 1973 3.-6., 1975 1., Wijk aan Zee 1969 3.-4., Budapešť 1970 1., Pärnu 1971 2.-3., Amsterdam 1971 2.-4., San Antonio 1972 5., Sarajevo 1972 3.-5., Vancouver 1975 (open) 1.
Zaujímavá bola zmienená účasť na majstrovstvách ČSSR v Luhačoviciach 1969. Na protest proti vpádu sovietskych vojsk odmietal hovoriť po rusky, takže súperi aj rozhodcovia sa s ním dohovárali po nemecky. Skončil druhý za Korčným. Po turnaji sa stretol s českým veľmajstrom - disidentom Pachmanom a po návrate do Moskvy mal z toho veľké problémy.
Ako jeden z mála špičkových veľmajstrov hrával Keres aj Korešpondenčný šach. Vyhral napríklad majstrovstvá Estónska v korešpondenčnom šachu, hrané v rokoch 1951 – 1953.
Majstrovstvá ZSSR
Na majstrovstvách ZSSR družstiev hrával v rokoch 1958 – 1974
Reprezentácia ZSSR
Výsledky Keresa na povojnových ŠO:
Výsledky Keresa na ME družstiev:
Hral aj v Zápase storočia v Belehrade 1970 a v mnohých medzištátnych zápasoch.
Keres preferoval útočný šach. Výrazne obohatil teóriu otvorení, najmä v Sicílskej obrane a v Španielskej hre, v ktorých je po ňom pomenovaných niekoľko variantov. Napísal niekoľko turnajových kníh a teoretických príručiek – najmä v oblasti šachového otvorenia a koncovky.
Pri návrate domov z víťazného turnaja vo Vancouveri sa krátko zastavil v Helsinkách, kde 5. júna 1975 náhle zomrel.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Keres
