| Paleogén
|
| Zaradenie
|
| Perióda kenozoika
|
| ← krieda |
neogén → |
Časové rozpätie paleogénu
(v miliónoch rokov)
|
| Začiatok
|
65,5 (± 0,3)
|
| Koniec
|
23,03 (± 0,05)
|
| Trvanie
|
42,47
|
Charakteristika atmosféry paleogénu
(hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
|
| Priemerný obsah kyslíka
|
26 obj. %
(130 % oproti dnešku)
|
| Priemerná koncentrácia CO2
|
500 ppm
(2-násobok oproti dnešku)
|
| Priemerná teplota
|
18 °C
(4 °C nad dneškom)
|
| Grafická časová os paleogénu
|
-70 — – -65 — – -60 — – -55 — – -50 — – -45 — – -40 — – -35 — – -30 — – -25 — – -20 — ← Teplotné maximum
paleocén-eocén ← Masívne vymieranie
na hranici
krieda-paleogén Približné časové rozdelenie paleogénu.
(hodnoty sú v mil. rokov) |
|
|
|
Paleogén (iný názov: staršie treťohory; z gr. dávnozrodený) je starší útvar kenozoika, ktorý sa začal približne pred 65,5 ± 0,3 miliónmi rokov a skončil pred 23,03 ± 0,05 mil. rokov. Je prvým útvarom terciéru.
Názov zaviedol r. 1865 Moritz Hörnes.
Členenie
Klasickou oblasťou paleogénu je Anglo-parížska panva (najmä okolie Paríža), podľa ktorej sa určilo aj rozdelenie paleogénu na tri oddelenia (od najmladšieho po najstarší):
Paleocén sa začína definitívnym vymretím globotrunkán a nástupom globigerín a globorotálií. Vrchnou hranicou je v karpatskom delení stupeň eger, ktorého časť sa prelína so začiatkom neogénu (miocénu)[1].
Paleogeografia
Pre celý paleogén je typické značné kolísanie morskej hladiny. Zmena konfigurácie paniev a dotváranie severného Atlantiku. V eocéne došlo k oddeleniu Indickej platne od Afriky.
Spomedzi paniev, ktoré sa nachádzali na platformách, kde prevažovala sedimentácia klastických sedimentov, karbonátov, evaporitov a miestami i uhlia bola najvýznamnejšia Anglo-parížska panva. Významným sedimentom Anglo-parížskej panvy je nespevnený, tzv. londýnsky íl s množstvom dobre zachovaných skamenelín. Medzi ďalšie významné oblasti zaliate epikontinentálnym morom patrila Akvitánska panva.
V alpsko-karpatskej oblasti tethýdy pokračovala z kriedy intenzívna sedimentácia vo flyšových trógoch. Usadzovanie flyšových turbiditov trvalo do eocénu, kedy postupne prechádza do molasovej sedimentácie. V Západných Karpatoch došlo na prelome kriedy a paleogénu k vrásneniu v oblasti bradlového pásma, pri čom bol uzavretý Váhický oceán, ktorý podobne ako v Alpskej oblasti Piemontsko-ligurský oceán v paleocéne celkom zanikol. Významné hrúbky paleogénnych sedimentov sa zachovali i vo vnútrohorských depresiách, najmä v Centrálnokarpatskej paleogénnej panve a na juhu v paleogéne Budínskeho vývoja (na Slovensku v okolí Štúrova a Lučenca).
Život
Fauna
Zo živočíchov najväčší rozvoj dosiahli dierkavce (foraminifera). Ich veľké formy, najmä až 15 cm veľké numulity pomohli detailnejšie členiť paleogénne vrstvy. Dôležitý bol i nanoplanktón a mrežovce – radiolaria, solitérne koraly, machovky a článkonožce (lastúrničky, kôrovce i hmyz). Objavilo sa niekoľko nových druhov lastúrnikov, ulitníkov i ježoviek. Koniec kriedy prežilo asi pol milióna rokov i niekoľko málo druhov amonitov, ktoré však už iba vymierali.
Významný rozvoj na zemi i v morskom prostredí zaznamenali stavovce, hlavne vtáky a cicavce[2], objavili sa korytnačky i hady. Rozvojom prešli i žraloky.
Flóra
Rozšírené boli hlavne magnóliovité rastliny ako fikus. V chladnejších oblastiach vŕby, jelše, brezy, topole. Význam húb v porovnaní s druhohorami veľmi klesol. Horninotvorný význam nadobudli litotamniové riasy.
Referencie
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, s. 247
- ↑ http://www.geology.cz prístup 23.8.2008
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému paleogén.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
