Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii je súhrnný pojem pre skupinu ozbrojených konfliktov, ktoré v rokoch 1991 až 2001 - či už vo vzájomnej súvislosti alebo na sebe relatívne nezávisle - prebiehali na územiach republík čí autonómnych oblastí Juhoslávie. V užšom zmysle sa ako občianska vojna v Juhoslávii (a obdobné názvy) označuje konflikt v rokoch 1991 - 1995.
Spoločným menovateľom týchto konfliktov bolo bezpečnostné vákuum, ktoré vzniklo na území juhoslovanskej federácie po páde centrálnej komunistickej moci a ktoré išlo ruka v ruke s jednorazovým uvoľnením politickej energie, ktorá do pádu komunizmu nemohla byť ventilovaná.
Názvoslovie
Pre tento ozbrojený konflikt sa používali a používajú tiež nasledujúce názvy:
- vojna v (bývalej) Juhoslávii
- (občianske) vojny v (bývalej) Juhoslávii
- juhoslovanská (občianska) vojna
- juhoslovanské (občianske) vojny
- juhoslovanská kríza, Balkánsky konflikt
- Konflikt na Balkáne
- zriedkavo: (tretia) balkánska vojna, vojna na Balkáne, balkánske vojny
Príčiny
Nacionalizmus
Jednou z hlavných príčin vojny bol nárast nacionalizmu. Účinok nacionalizmu bol znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Dôležité bolo, že táto rôznorodosť existovala nielen v rámci celej Juhoslovanskej federácie ale aj vo vnútri samotných jej republík. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extrémnemu nacionálnemu poňatiu svojho sebaurčenia.
Ekonomické príčiny
Ekonomicky vyspelejšie Chorvátsko a najmä Slovinsko prestali byť ochotné dotovať ekonomicky menej vyspelé oblasti federácie. Srbsko - ako síce ekonomicky slabšie, ale politicky silnejšie (tvorilo v podstate jadro federálnej moci a jej armády) - sa snažilo zabrániť úniku týchto ekonomických zdrojov.
Znepriatelené strany
- V Slovinsku:
- Slovinci verzus Juhoslovanská armáda. Po masovej dezercii vojakov nesrbskej národnosti z Juhoslovanskej armády ostal konflikt v podstate záležitosťou Slovincov a Srbov.
- V Chorvátsku:
- Chorváti verzus Juhoslovanská armáda (neskôr v podstate len Srbi)
- V Bosne a Hercegovine:
- Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Chorváti (v zanedbateľnej miere)
- Srbi v spojení s Chorvátmi verzus Bosnianski moslimovia (len v prípravnej fáze)
- Bosnianski Chorváti verzus Bosnianski Srbi
- Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Srbi (V rámci vojny v Bosne najhlbšia miera nepriateľstva)
- Chorváti v spojení s moslimami (Bosniakmi) verzus Srbi.
- V Srbsku:
- V Macedónsku
- Zo zahraničných mocností sa v konflikte vojensky angažovalo NATO a predovšetkým USA. Ich primárnou úlohou bolo zabezpečiť mierový proces, použili však aj silové prostriedky. Fakticky stáli na strane nepriateľov Srbska. V kosovskej fáze vojny bombardovali Srbsko, aby ho tak prinútili ku kapitulácii. V konflikte sa diplomaticky angažovalo aj Rusko, ktoré stálo prevažne na strane Srbska.
- V náboženskej rovine:
- katolíci verzus pravoslávni
- Srbi (sú prevažne pravoslávni) verzus Chorváti (sú prevažne katolíci)
- Srbi verzus Slovinci (sú prevažne katolíci)
- kresťania verzus moslimovia
- Srbi verzus Bosniaci (sú prevažne moslimovia)
- Srbi verzus kosovskí Albánci (sú prevažne moslimovia)
Vojna zasiahla prakticky každý štát Juhoslávie. Najpostihnutejšou sa stala Bosna a Hercegovina, po nej Chorvátsko a Srbsko. Relatívne najmiernejšie konflikty postihli Severné Macedónsko a Slovinsko. Na všetkých stranách si vojna vyžiadala vyše 130 000 obetí. Najviac obyvateľov zomrelo na území Bosny a Hercegoviny, kde boli najťažšie aj materiálne a infraštruktúrne škody. Z etnického hľadiska bolo najviac mŕtvych medzi Bosniakmi.
Dôsledky
Vojna sa fakticky postarala o zánik Juhoslávie, ktorá sa rozpadla na jednotlivé samostatné štáty. Ako politicky porazené vyšlo z vojny Srbsko. To sa dobrovoľne vzdalo vplyvu nad Čiernou horou (nový samostatný štát) a donútené bolo vzdať sa svojho vplyvu nad oblasťou Kosovo (snaží sa o uznanie ako nový samostatný štát).
Schematické rozdelenie konfliktov:
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
