Škola je známa aj ako Obchodné gymnázium (bulh.Търговска гимнаъия – Tărgovska gimnazija),[4][3] alebo Národné obchodné gymnázium Vasila Levského (bulh.Национална търговска гимнаъия Васил Левски – Nacionalna tărgovska gimnazija Vasil Levski),[3] v minulosti aj ako Stredná obchodná škola (bulh.Средно търговско училище – Sredno tărgovsko učilište),[1] alebo Ekonomické technická škola (bulh.Икономически техникум – Ikonomičeski technikum).[1]
Lokalita
Budova sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na juhozápadnom úpätí pahorku Bunardžik.[1]
Dejiny a charakteristika budovy
Pohľad na centrálnu fasádu budovy
Autorom budovy je architekt Dimităr Popov v spoluautorstve s architektom Lazarom Nančevom.[4]
Počiatky budovy siahajú do roku 1911, keď bol založený fond s názvom Výstavba Obchodného gymnázia (bulh.Постройка на Търговска гимназия – Postrojka na Tărgovska gimnazija) s predsedom Stefanom Obrejkovom.[1][2] Miesto pre výstavbu budovy bolo zabezpečené plovdivskou radnicou.[1] V rokoch 1912 – 1918 bola činnosť fondu v dôsledku prebiehajúcich vojen pozastavená.[3] Značné finančné prostriedky na výstavbu venovali továrnici Pantelej Genov a Svetoslav Karič, čiastočne bola výstavba financovaná aj bankovou pôžičkou. Základný kameň budovy bol položený 28. februára1926.[3] Výstavba prebiehala do roku 1927[4][1] a ešte v tom istom roku bolo do budovy presťahované gymnázium.[1] V roku 1945 sa budova stala sídlom vojenskej nemocnice a neskôr sídlom v Plovdive novootvorenej Štátnej univerzity (bulh.Държавен универзитет – Dăržaven univerzitet).[1][2] V 70. rokoch 20. storočia bola budova vrátená gymnáziu.[1]
Dejiny gymnázia
Škola bola založená pod názvom Stredná obchodná škola (bulh.Средно търговско училище – Sredno tărgovsko učilište) v roku 1910 z iniciatívy Plovdivskej obchodno-industriálnej komory (bulh.Пловдивската търговско-индустриална камара – Plovdivskata tărgovsko-industrialna kamara) a predovšetkým jej vtedajšieho predsedu – Stefana Obrejkova.[1] Prvým riaditeľom sa stal Evtim Dabev a škola v počiatkoch sídlila v dome doktora Vizantiusa na pahorku Džambaz tepe[1][3] v susedstve budovy Žltej školy.[3] Hneď v prvom učebnom roku na školu nastúpilo 58 žiakov, z toho 53 chlapcov a 5 dievčat, čo bol unikát, pretože v Bulharsku v tom čase ešte neexistovali zmiešané chlapčensko-dievčenské školy.[3] V roku 1912 sa premiestnila do domu Ivana Duševa na pahorku Sachat tepe.[1][3] V priebehu roku 1914 bol pri škole otvorený Žiacky kooperatívny spolok Săglasie (bulh.Съгласие, doslovne Súhlas), ktorý sídlil v suteréne budovy a mal za úlohu pomáhať so vzájomnými vzťahmi medzi žiakmi. Žiakom z chudobných rodín taktiež zabezpečoval stravu a neskôr aj ubytovanie.[2] V učebnom roku 1927/1928 začalo gymnázium pôsobiť v súčasnej budove.[1] V roku 1945 bolo gymnázium premenované na Ekonomickú technickú školu (bulh.Икономически техникум – Ikonomičeski technikum).[1] V roku 1991 bol škole vrátený názov Obchodné gymnázium.[1] V roku 2006 získalo gymnázium štatút národného gymnázia.[1]
Gymnázium pripravuje svojich žiakov aby sa stali ako absolventi špecialistami vo všetkých sférach ekonomiky v oboroch:
