Nusle sú štvrť a katastrálne územie v Prahe, južne od centra. Ich súčasťou je štvrť Pankrác. Spadajú z väčšej časti do obvodu a mestskej časti Praha 4 a z menšej časti (Nuselské údolie a zástavba na východ od Vyšehradu) do obvodu a mestskej časti Praha 2. Centrálna časť Nuslí sa nachádza v okolí námestia Bratov Synkov a popri uliciach Táborská, Nuselská, Křesomyslova a Otakarova, južne od železničnej stanice Praha-Vršovice. Na ňu naväzuje park Jezerka, Pankrác pozdĺž Severojužnej magistrály, štvrť Na Děkance a sídlisko Pankrác II. V rokoch 1898 – 1921 boli Nusle mestom.
História
Osada Nusle sa od stredoveku rozkladá v údolí potoka Botič na východ od Vyšehradu. Na mieste dnešnej štvrte sa boli v tom čase rozsiahle vinice. Neskôr začala vznikať na kopci pri kostole sv. Pakráca štvrť pôvodne nazvaná Krušina, neskôr známa ako Pankrác. V polovici 19. storočia sa obce Nusle a Pankrác spojili. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia pražské Nové mesto začalo búrať hradby, čím sa významne zlepšilo spojenie do Nuslí. Rozvoj Nuslí začal počas priemyselnej revolúcie, ktorej následkom sa významne začala rozvíjať Praha a susedné mestá, ako boli aj Nusle. V roku 1880 tu vznikla železničná stanica, pôvodne nazvaná Nusle-Vršovice, od roku 1941 Praha-Vršovice, bola zavedená aj električková trať (v roku 1914 po Námestie bratov Synkov, v tom čase Riegerovo ). Väčšina zástavby v štvrti pochádza zo začiatku 20. storočia. Neskôr sa výstavba presunula na juh, na Pankrác a do Vršovíc. Po druhej svetovej vojne začali Nusle chátrať. V roku 1974 premostil Nuselské údolie Nuselský most (do roku 1990 "Most Klementa Gottwalda", pred rokom 1974 pracovný názov Nuselský most), ktorý časť štvrti zatieňuje svojou mohutnosťou. Po roku 1989, kedy došlo k společensko-ekonomickým zmenám, sa v Nusliach situácia zlepšuje, stále ale patria k menej atraktívnym pražským štvrtiam.
Doprava
Verejná
Nusle sú dôležitou dopravnou križovatkou Prahy. Pretína ich najstaršia trasa pražského metra s troma stanicami Vyšehrad, Pražského povstania a Pankrác. V Nusliach je zavedená relatívne hustá električková sieť, ktorej stredobodom sú zastávky Otakarova a Námestie bratov Synkov. Električky premávajú z Nuslí na Pankrác (18), do centra (6, 18, 24, 11, 14), na Výtoň (7) aj do Vršovíc (6, 7, 24) a Michle (11, 14). Autobusové spojenia zaisťujú štyri linky, číslo 188 v smere do Michle, číslo 193 na Pankrác, 106 do Krča a 124 do Braníka. V budúcnosti sa počíta so zavedením trasy .
Priamo pri centrálnej časti Nuslí je železničná stanica Praha-Vršovice, ktorá sa pôvodne (od sprevádzkovania dráhy cisára Františka Josefa v roku 1880 menovala Nusle-Vršovice, od roku 1912 Vršovice-Nusle a od roku 1924 Praha-Nusle, 1941 Nusl-Verschowitz a 1945 Praha-Vršovice. Od roku 1882 bola táto stanica tiež východiskovým bodom lokálnej trate Nusle–Modřany, elektrifikovanej Františkom Křižíkom, neskôr predĺženej do Posázavia.
Ďalšia železničná stanica, Praha-Vyšehrad, je pri konci Nuselského údolia na pražskej spojovacej trati medzi hlavnou stanicou v Prahe a stanicou na Smíchove. Táto snaica bola zriadená v roku 1872. V rokoch 1888–1960 slúžila stanica aj osobnej doprave, dnes chátra. Hoci spadá do katastrálneho územia Vyšehradu, slúžila tiež priľahlým oblastiam Nuslí a Nového Mesta. Uvažuje sa o obnovení železničnej zastávky pre prímestskú osobnú dopravu o čosi bližšie k centru Nuslí, pri Ostrčilovom námestí.
Trate od hlavnej stanice cez Vinohradský tunel, od Smíchova cez Vyšehradský železničný most pres Vltavu a od stanice Praha-Vršovice (do ktorej z druhej strany ústi trať od ca a Modřan) sú vzájomne prepojené všetkými smermi, takže ulice v dolných Nusliach sú preklenuté niekoľkými železničnými mostami.
Nusle sú pre automobilistov významné predovšetkým vďaka pražskej severojužnej magistrále, ktorá privádza automobily z centra Prahy po Nuselskom moste a ďalej cez Námestie Hrdinov na pankrácku pláň. Stále však existuje hustá doprava v údolí, ktorá má svoj hlavný uzol na križovatke Nuselskej a Otakarovej ulice. Hlavný smer dopravy vedie od Výtone do Vršovíc a z Vinohradov cez Námestie bratov Synkov na Pankrác.
Referencie
↑(cs) PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
