Mína je v ženijnej terminológii podkop pod nepriateľské opevnenie, s cieľom jeho poškodenia alebo zbúrania. Pod opevnenie sa vykopal podzemný tunel a komora, výdreva sa potom zapálila a časť opevnenia sa následne prepadla. Mínová komora mohla byť naplnená strelným prachom a opevnenie bolo zničené výbuchom. Takéto podkopy – míny budovali útočníci i obrancovia – tí zasa s cieľom narušiť alebo zničiť podzemné dielo útočníkov a zabiť kopáčov alebo zničiť jeho obliehacie sapy či delostrelecké batérie.
Tunel k mínovej komore sa nazýva mínová vetva a začína (na strane obrancov) spravidla v hlavnej galérii, ktorá prebieha pod kontreskarpou – vonkajšou stranou priekopy (u bastionových opevnení). U niektorých bastionových pevností začínajú mínové a odpočúvacie chodby z envelopy – podzemnej chodby predsunutej o niekoľko desiatok metrov pred hlavnú galériu. Z hlavnej galérie alebo envelopy vybiehali pred opevnenie mínové vetvy, pričom nie všetky boli zakončené mínovou komorou, mínové vetvy bez mínovej komory sa nazývali odpočúvacie chodby a slúžili k „načúvaniu“ – zisťovaniu či a kde budujú obliehatelia svoje podzemné tunely podľa zvukov.
Pokiaľ sa výbuch podzemnej míny neprejavil na povrchu, ale len v podzemí, mína sa označovala ako podbitá mína, pokiaľ sa na povrchu prejavil vznikom kráteru, mína sa označovala ako prebitá mína.
Demoličná mína bola miestnosť na konci mínovej vetvy, ktorá slúžila na zničenie opevňovacieho prvku bastiónovej pevnosti v prípade jeho dobytia nepriateľom.
