Pohonná jednotka pozostávala z dvanástich kotlov Kanpon a štyroch turbín Kanpon, ktoré dodávali lodi výkon až 150 000 ks čo je 110 MW, pri ktorých jednotka dosahovala maximálnu rýchlosť 27 uzlov pomocou štyroch skrutiek.
Pancierovanie bočného pásu dosahovalo hrúbku 369 - 408 mm sekundárny pás mal hrúbku 198 mm. Pancier veže mal hrúbku 500 mm barbety (veže delostrelectva) mali na čele hrúbku až 650 mm, pričom hmotnosť veže hlavného delostrelectva mali hmotnosť až 2 500 ton. paluba mala len jediný pancierový pás o hrúbke 231 mm.
Výzbroj
Protipancierová strela Typ 94.
Primárna výzbroj pozostávala z deviatich 460 mm diel kalibru 45. Bol to najväčší kaliber aký bol v dejinách namontovaný na loď. A to v troch trojhlavňových vežiach, dve na čele, jedna na korme, pričom každá mala hmotnosť 2 500 t. Sekundárna výzbroj pozostávala z dvanástich 155 mm (60. cal.). Bola uložená v štyroch trojhlavňových vežiach jedna nad primárnym delostrelectvom v prednej časti, druhá takisto nad primárnym delostrelectvom v zadnej časti a zvyšné dve po stranách v strede trupu. Po oboch bokoch trupu nad 155 mm vežami boli tri strelištia dvojhlavňových 127 mm kanónov (40 cal.).[1][2]
Pri prestavbe boli dve veže sekundárneho 155 mm delostrelectva na bokoch plavidla odobraté a namiesto nich boli pridané 25 mm kanóny. Pridaný bol radar Typ-22.
Služba
Cisár Hirohito na návšteve Musaši.Musaši pod paľbou 24. októbra 1944.
Pod vlajkou viceadmirála Takeo Kuritu sa ako súčasť centrálnych síl spolu s Jamatom zúčastnila Musaši bitky v zálive Leyete. počas tejto bitky bola 24. októbra1944 bola napadnutá juhovýchodne od Luzonu americkými lietadlami z lietadlových lodí. Prvá vlna zaútočila o 10:27, osem lietadiel SB2C Helldiver z USS Intrepid s 500 librovými (227 kg) bombami. Vlna lietadiel, za vlnou z lietadlových lodí USS Intrepid, USS Essex, USS Franklin a USS Lexington útočila a 17 bombami a 20 torpédami zasiahla, pričom ďalších 18 bômb vybuchlo v blízkosti Musaši. Najviac škôd spôsobil David S. McCampbell a letecká skupina 15. Toto bola jediná bitka, pri ktorej Musaši použila protilietadlové granáty najväčšieho kalibru San Šiki[3]
Musaši sa prevrátila a potopila o 19:25 24. októbra, pričom zahynulo viac ako 1 000 námorníkov z 2 399. 1 376 zachránili torpédoborceKijoshimo a Šimakaze. Vrak jednotky sa nachádza v hĺbke 4 430 metrov na súradniciach 13° 07' 01" s.š. a 122° 31' 59" v.d. pri polostrove Bondoc.
Sumár
Z triedy Jamato sa ani jedna jednotka nedočkala konca vojny. Jamato a Musaši potopilo letectvo, Šinano ponorka, a štvrtá a piata jednotka nebola nikdy postavená.
Povýšený na kontraadmirála (15. október1944), neskôr na viceadmirála.
Referencie
Akira Yoshimura, Battleship Musashi: The Making and Sinking of the World's Biggest Battleship, (Kodansha America, New York, 1991) (Orig. published in Japanese as Senkan Musashi (Shinchosh, Ltd., 1991)); The first half of the book describes the engineering and building of the ship and construction facilities, including the launching; the second half is dedicated to the final battle, an analysis of the battle damage, and its sinking. Includes drawings of internal arrangements of the ship.
Siegfried Breyer, Battleships and Battlecruisers 1905-1970 (Doubleday and Company; Garden City, New York, 1973) (originally published in German as Schlachtschiffe und Schlachtkreuzer 1905-1970, J.F. Lehmanns, Verlag, Munchen, 1970). Contains various line drawings of the ship as designed and as built.
Robert Gardiner, ed., Conway’s All the World’s Fighting Ships 1922 - 1946 (Conway Maritime Press, London, 1980)
William H. Garzke, Jr., and Robert O. Dulin, Jr., Battleships: Axis and Neutral Battlehips in World War II (Naval Institute Press, Annapolis, 1985)
.jpg)
.jpg)
