| Muránska brázda
|
geomorfologická časť
Stolických vrchov
|
Brázda v okolí Muráňa
|
| Štát
|
 Slovensko
|
| Región
|
Banskobystrický
|
| Okresy
|
Revúca, Rimavská Sobota
|
|
|
| Časť
|
Tŕstia
|
| Hranice
|
Stolica, Muránska planina, Klenovské vrchy, Rimavské podolie, Železnícke predhorie, Tŕstie, Jelšavské podolie
|
| Mestá
|
Tisovec, Muráň, Revúca
|
| Rieky
|
Muráň, Lehotský potok, Rimava
|
|
|
| Súradnice
|
48°43′37″S 20°01′44″V / 48,727°S 20,029°V / 48.727; 20.029
|
| Najnižší bod
|
údolie Muráňa
|
| - poloha
|
Revúca
|
| - výška
|
cca 310 m n. m.
|
|
|
|
Poloha územia v rámci Slovenska
|
|
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
|
|
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Muránska brázda[1] je geomorfologickou časťou Tŕstia, podcelku Stolických vrchov.[2] Leží v okrajových častiach podcelku a severnou vetvou prepája údolia riek Muráň a Rimava. Na jej území ležia mestá Tisovec a Revúca.[3]
Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Stolické vrchy → Tŕstie → Muránska brázda
***
Územie Muránskej brázdy sa nachádza v strednej časti Stolických vrchov a z troch strán (západ, sever a východ) obklopuje podcelok Tŕstie. Západné rameno zaberá údolie Rimavy, východné rameno údolie riečky Muráň a ich severné okraje prepája údolie Muránskeho zlomu so Skaličkou a Lehotským potokom. Obe rieky patria do povodia Slanej. Na severovýchode pokračujú Stolické vrchy podcelkom Stolica, severne susedí Spišsko-gemerský kras s podcelkom Muránska planina a západný okraj vymedzujú Klenovské vrchy, podcelok Stolických vrchov. V údolí Rimavy na juhozápade susedí geomorfologická časť Rimavské podolie a podcelok Železnícke predhorie a na území Revúcej časť Jelšavské podolie, všetko patriace do Revúckej vrchoviny.[2]
Na severozápade leží mesto Tisovec, na severovýchode Muráň, Muránska Zdychava a Muránska Dlhá Lúka a na juhovýchodnom okraji mesto Revúca. Údoliami vedú i regionálne významné komunikácie; z Revúcej do obce Muráň cesta II/532 a súbežne i lokálna železničná trať, medzi Muráňom a Tisovcom vedie cesta II/531. Z Rimavskej Soboty cez Tisovec do Brezna smeruje cesta I/72, ktorú kopíruje železničná trať Brezno – Jesenské.[3]
Chránené územia
Severná časť Muránskej brázdy leží v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa v tejto časti Stolických vrchov nachádza chránený areál Vachtové jazierko, Lúka pod cintorínom a Tunel pod Dielikom.[3]
Turizmus
Najmä severná polovica Muránskej brázdy patrí medzi atraktívne oblasti regiónu. Stolické vrchy i susedná Muránska planina ponúkajú množstvo prírodných zaujímavostí a široké možnosti na turistiku. Z historických pamiatok sú vyhľadávané ruiny Tisoveckého a Muránskeho hradu, z technických pamiatok vzbudzujú veľkú pozornosť Gemerské spojky, t.j. súbor nedokončených tunelov a tratí, ktoré mali prepojiť dopravne odrezané oblasti Slovenska počas Slovenského štátu. Výnimočnou je i časť trate Tisovec – Zbojská, ktorá pre veľké stúpanie využíva ozubnicu.
Značené trasy
Referencie
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-17]. Dostupné online.
Pozri aj
