’Abú ’Abdalláh Muhammad Ibn Músá al-Chórezmí ’Abú Dža’far (Chvarizmí, Chovarizmí, Choresmí, arab. أبو عبد الله محمد بن موسى الخوارزمي ابو جعفر * okolo 780 - † asi 850, Chórezm) bol perzský matematik, astronóm a geograf.
Životopis
Al-Chorezmí pochádzal pravdepodobne z perzského mesta Chórezm (dnes Chiva v Uzbekistane), jeho meno znamená v arabčine jednoducho z Chórezmu. Chórezmího rodný jazyk bol pravdepodobne perzský (farsí), alebo skôr dnes už mŕtvy chórezmský jazyk z rodiny iránskych jazykov. Svoje diela však písal po arabsky, ktorý bol vedeckým jazykom islamského sveta.
Žil a pôsobil v Bagdade na dvore siedmeho kalifa Al-Ma’múna Abbása.
Dielo
Číslo nula
Je tiež autorom aritmetického traktátu Kitáb al-džám’a wa-t-tafríq bil-hisáb al-hindi (كتاب الجامع والتفريق بحساب الهند) približne z roku 825, ktorý v roku 1145 preložil Robert z Chesteru do latinčiny pod názvom Algorithmi de numero indorum (slovensky: al-Chorezmí o indickom počítaní). Prostredníctvom tejto knihy sa Európania zoznámili s indickou pozičnou sústavou počítania a s číslom 0 (nula).
Algebra
Al-Chorezmí po prvýkrát v dejinách chápe algebru ako samostatnú matematickú disciplínu, ktorú opísal v spise Hisáb al-džabr wa-l-muqábala (حساب الجبر والمقابلة). Z arabského al-džabr pochádza moderné slovo algebra.
Algoritmus
Meno Al-Chórezmí bolo v stredoveku latinizované na Al-Gorizmi, neskôr na Algorithmi a stalo sa základom slova algoritmus, čo znamená postup (výpočtu). Samotný princíp algoritmizácie však nie je od Chorezmího, ale bol známy v antike a používal sa už v Babylone.
Neznáma X
Chórezmímu sa pripisuje aj tradícia označovať neznámu veličinu symbolom X. Vo svojom diele Al-džabr wa-l-muqábala popisuje metódu (v podstate algoritmus) na vyjadrenie neznámeho (arab. aš-šáí, doslovne vec) v rovnici prvého stupňa, za použitia ďžabr (odčítania) a muqábala (rovnosti, porovnania). Na konci označuje veci (aš-šáí) znamienkom X.
Geografia
V roku 833 dokončil dielo Kitāb Ṣūrat al-Arḍ (arabsky: كتاب صورة الأرض, "Kniha opisu Zeme") v ktorej preložil a prepracoval Ptolemaiovo dielo z druhého storočia Geografia.[1]
Iné projekty
Referencie
- ↑ www-gap.dcs.st-and.ac.uk [online]. www-gap.dcs.st-and.ac.uk, [cit. 2017-01-09]. Dostupné online.
.png)
