Moskovské umelecké akademické divadlo (rus. oficiálny názov Московский Художественный академический театр имени А. П. Чехова, známe aj pod skratkou MCHAT) je divadlo v Moskve. Bolo založené v roku 1898 dvoma najvýznamnejšími osobnosťami ruského divadelníctva – hercom, režisérom, pedagogikom a teoretikom Konstantinom Sergejevičom Stanislavským a režisérom a dramatikom Vladimírom Ivanovičom Nemirovičom-Dančenkom.
Starostlivosť sa akou obaja plánovali všektky umelecké a organizačné podrobnosti, charakterizovala celý ďalší vývoj divadla. Iné divadlá tak netrvali po celé desaťročia na svojom umeleckom poslaní. Filozofiou divadla sa stala vysoká kvalita uvádzaných inscenácií.
História
S históriou divadla sa viaže meno „jeho“ dramatikaAntona Pavlvoviča Čechova. História divadla začala v roku 1898 inscenáciou jeho hry Čajka, ktorá rok predtým v Petrohrade úplne prepadla, a Čechov veľmi nerád dával súhlas na jej opätovné uvedenie. Čajku režírovali spoločne Nemirovič-Dančenko a Stanislavskij, ktorý hral tiež úlohu Trigorina. Hovorí sa, že s premiérou Čajky v MChATe vznikol nový divadelný smer – divadlo zmenilo svoj smer od vonkajška, smerom dovnútra človeka. Inscenácia Čajky mala obrovský úspech a Čechovova dramatická tvorba sa stala jedným zo základných kameňov tohoto divadla.
Okrem Čechova spolupracoval s divadlom aj ďalší významný ruský autor – Maxim Gorkij. Vrcholmi tejto spolupráce boli inscenácie Čechovových hier: Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad a Ivanov a Gorkého sociálne ladených drám Deti slnka a Na dne.
MChAT si získal povesť vzorného divadla a jeho činnosť a vplyv rástli. Začali sa zakladať štúdia: Prvé štúdio (Mejerchoľdovo), Druhé štúdio, Tretie štúdio (Vachtangovovo), Štvrté štúdio a Hudobno-dramatické štúdio (Nemiroviča-Dančenka), kde sa vzdelávali budúci herci a režiséri.
Po revolúcii v roku 1917 sa Stanislavskij rozhodol pre sovietsky socializmus, čím zabezpečil divadlu bezproblémový chod. V rokoch 1922 – 1924 sa vydalo divadlo na ďalšie veľké turné po Európe a Spojených štátoch amerických, pretože si podľa Stanislavského slov „muselo získalo odstup“. Umenie MChATu viditeľne zapôsobilo na americké divadlo, a tento vplyv je badať dodnes. Nadšených žiakov si našlo aj v Európe, kde medzi inými oslovilo aj slovenského režiséra Janka Borodáča.
Moskovské umelecké akademické divadlo prežilo aj osemdesiat rokov komunistického režimu v Rusku, zachovalo si svoju auro profesionality a kvality a hráva dodnes.
