Morejský despotát (gr. Δεσποτάτο του Μορέως) bol polo-autonómnou provinciou Byzantskej ríše za vlády poslednej Palaiologovskej dynastie a po zániku Byzantskej ríše (1453) jedným z jej nástupníckych štátov až do jeho anexie Osmanskou ríšou v roku 1460. Despotát sa rozkladal na väčšine Peloponézskeho polostrova (vtedy nazývanom aj Morea). Hlavným a kultúrnym mestom bola Mystra, opevnené mesto ležiace v blízkosti starovekej Sparty.
Po 4. križiackej výprave bolo na území Byzantskej ríše vytvorených viacero križiackych štátov, medzi nimi i Achájske kniežatstvo. Byzantská ríša, ktorej vtedajším nástupcom sa stalo Nikajské cisárstvo sa pokúsila svoje územia dobyť späť. Už v roku 1259 porazil nikajský cisár Michal VIII. achájske knieža Viliama II. (Guillaum II. de Villehardouin) pri Pelagónii,[1] čo viedlo k znovudobytiu východnej časti Morey východným cisárstvom. V roku 1261 Nikajské cisárstvo znovuzískalo Konštantínopol a Byzantská ríša bola obnovená.
Cisár Ján VI. Kantakuzenos na území v Peloponéze v roku 1348 vytvoril údelné panstvo pre svojho syna Manuela Kantakuzena. V roku 1383 sa moci v despotáte ujala dynastia Palaiologovcov. Novým vládcom sa podarilo moc v krajine stabilizovať a Morea sa stala ekonomickým a kultúrnym centrom neskorej Byzantskej ríše. V rokoch 1415 – 1416 bol v severnej časti despotátu, medzi Sarónskym a Korintským zálivom vystavaný obranný val - Hexamilion.[2]:328-329 S úpadkom nadvlády latinských rytierov (tzv. obdobie frankokracie) súvisel i ďalší územný rozmach despotátu, ktorý do roku 1430 získal pod nadvládu takmer celý polostrov.
V Morey v tomto období pôsobili najväčší vzdelanci neskoro-byzantského obdobia. Medzi nimi filozofi Bessarion a Pletón a ich žiaci, či biskupi Izidor Kyjevský a Gennadios Scholarios.[2] Pôsobil tu aj grécky historik Laonikos Chalkokondyles. Morey sa darilo aj v ekonomickej oblasti, darilo sa poľnohospodárstvu (najmä vínnej réve a olivám) a prosperujúca bola aj výroba hodvábu a solí.[3] Rozvoj podporovala aj albánska imigrácia, ktorá dodala nové pracovné sily pre krajiny spustošené bojmi a zabezpečila despotátu obrannú silu. Obrana pobrežia a obchod v krajine bol zase výrazne v rukách Benátskej republiky.[1]
V roku 1446 osmanský sultán Murad II. porazil byzantské vojsko v bitke na Korintskej šiji a despotát sa však dostal do vazalstva Osmanskej ríše. Muradov syn Mehmed II. v roku 1453dobyl Konštantínopol, čo znamenalo osamostatnenie Morejského despotátu. Sultán Mehmed II. však po Morejcoch čoskoro začal žiadať pravidelný tribút, ktorý krajina odmietla platiť a čo viedlo k jej dobytiu 29. mája1460.[3]
