Monastier Iviron (iné prepisy: Iveron, Ibérón, Iberon, Ibirón, Ibiron; pôv: gr. Μονή Ιβήρων, gruz. ივერთა მონასტერი, iverta monast’eri) je pravoslávny kláštor (presnejšie monastier) na polostrove Athos v Grécku.
Na počiatkoch kláštornej histórie stáli gruzínski mnísi, svätý Ján Iberský (prvý igumen), jeho syn svätý Euthymios a gruzínsky generál Ján Tornikios. Kláštor vznikol na mieste staršieho monastiera v roku 972. Spočiatku pôsobil ako centrum gruzínskej vzdelanosti v Byzantskej ríši a boli v ňom prekladané početné diela z gréčtiny. V 11. storočí kláštor hostil celkovo okolo 300 mníchov a vlastnil viac pôdy, než hlavný kláštor Veľká Lavra. V kláštore pôsobili grécki i gruzínski mnísi, medzi ktorými panovala značná rivalita. Oba národy slúžili bohoslužby oddelene. Počet Gruzíncov však klesal a v roku 1356 grécky prvok natoľko prevýšil, že bolo ustanovené, že igemunom mohol byť len Grék a omše v hlavnom kostole (katolikone) sa začali slúžiť iba v gréčtine. V 14. storočí bol vyplienený Katalánskou kompániou. Dnes je kláštor tretí v hierarchickom poradí medzi athoskými kláštormi. Kláštorná knižnica obsahuje vyše 20 000 kníh, listín, či zvitkov v gréčtine, gruzínčine, či latinčine, medzi nimi napríklad vzácny rukopis Barlaam a Joazaf. Nachádza sa tu obrovské množstvo umeleckých predmetov spojených s gruzínskou a byzantskou históriou (napr. ikona Panagia Portaitissa). Architektonicky vyniká najmä katolikon kláštora z rokov 980 – 983, ktorý patrí k najzachovalejším stavbám na polostrove.[1] V roku 1513 prešiel rekonštrukciou, ktorá odštartovala vznik viacerých vzácnych fresiek. Kláštor a katolikon je zasvätený Zosnutiu Bohorodičky, hlavný kláštorný sviatok sa preto slávi 15. augusta. K monastieru patrí tiež skit Jána Krstiteľa, 11 kathismát (menších kláštorných jednotiek) a 26 cél (kellia). Kláštoru tiež okrem katolikona prislúcha 16 ďalších kaplniek. V súčasnosti tvorí kláštornú komunitu zhruba 30 mníchov.[2][3][4]
Referencie
Ďalšia literatúra
- MÜLLER, Andreas. Hora Athos : dějiny mnišské republiky. Preklad Vlastimil Drbal. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 155 s. (Pro Oriente; zv. 22.) ISBN 978-80-7465-058-1. S. 97 – 100.
Iné projekty
