Milan Stanislav Ďurica

Milan Stanislav Ďurica
slovenský historik
Narodenie13. august 1925
Krivany, Česko-Slovensko
Úmrtie25. január 2024 (98 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materPadovská univerzita

Prof. Dr. Milan Stanislav Ďurica SDB (* 13. august 1925, Krivany – † 25. január 2024, Bratislava)[1][2] bol slovenský katolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg a historik žijúci do roku 1998 v Taliansku. Zameriaval sa predovšetkým na moderné slovenské dejiny, najmä na obdobie Slovenskej republiky (1939 – 1945).

Život

Počas stredoškolských štúdií so spolužiakmi založil a redigoval študentský časopis Zvony. V roku 1943 nastúpil v Hronskom Svätom Beňadiku do salezianského noviciátu a rok neskôr zložil rehoľné sľuby. Saleziáni ho v roku 1947 ako mimoriadne nadaného poslali študovať do talianského Turína. Študoval v Turíne, Ženeve, Leuvene a postgraduál absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. Na západných univerzitách získal tri doktoráty. V roku 1952 úspešne obhájil prácu s názvom Saggio di analisi psicologica dell’amore patrio (Štúdia psychologickej analýzy lásky k vlasti) a dosiahol doktorát z filozofie. Teologickú dizertáciu písal o turínskom plátne (Dr. R. W. Hynek e i suoi studi sulla sindone – Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínskeho plátna, 1956). Za doktora politických vied v Padove sa habilitoval roku 1961 doktorskou tézou La Slovacchia e le sue relazioni con il Terzo Reich. Dagli accordi di Monaco all'inizio della seconda guerra mondiale (secondo i documenti diplomatici tedeschi editi e inediti (Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny (podľa uverejnených a nepublikovaných nemeckých diplomatických dokumentov)). Téza neskôr vyšla knižne.[3]

V roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme, v roku 1963 asistentom profesora, od roku 1967 profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku 1997. Zároveň pôsobil aj v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva (ÚSKŠ) a bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI), členom predsedníctva a neskôr predsedom Slovenského ústavu v Ríme (SÚR), ako aj redaktorom jeho ročenky „Slovak Studies“. V súvislosti s prípravami a priebehom Druhého vatikánskeho koncilu bol odborným poradcom (peritus) pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku 1969 založil stredisko východoeuropských štúdií (Centro di studi sull'Europa orientale). Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri Univerzite v Padove, „Il Mondo Slavo“. Bol spoluautorom viacerých encyklopédií vo svete. Je výborný znalec západných archívov a knižníc. Od roku 1993 pôsobil ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva (1996).

Na Vianoce roku 1997 úplne stratil sluch. Roku 1998 sa vrátil na Slovensko.

Postoj iných historikov k práci M. S. Ďuricu

Viacerí historici s prácou M. S. Ďuricu a jeho interpretáciou dejín polemizujú, niektorí ju úplne odmietajú. Niektorí však oceňujú jeho prínos pre slovenskú historiografiu predovšetkým pre množstvo zhromaždeného materiálu predovšetkým z talianskych archívov, ktoré boli pre historikov pôsobiacich na Slovensku počas totalitného komunistického režimu neprístupné.

Slovenská historička a vysokoškolská pedagogička Emília Hrabovec hodnotí prácu M. S. Ďuricu nasledovne: „Na prestížnych západoeurópskych univerzitách získal to najlepšie vzdelanie, teoretickú a metodologickú prípravu, jazykové znalosti a medzinárodnú skúsenosť, ktoré mu umožnili formulovať správne otázky a hľadať na ne odpovede systematickým, disciplinovaným a široko rozvetveným štúdiom prameňov a literatúry, kontextualizovať, skúmať slovenské dejiny so všetkou vernosťou vedeckej historickej metóde z nich samých, teda slobodne, bez politických tlakov a závislostí najrozličnejšieho druhu, bez spätných projekcií neskorších mimohistorických kritérií, iba na základne prameňov a historických súvislostí.“[4]

Slovenská historička Anna Magdolenová vyzdvihuje Ďuricovú vedeckú prácu v zahraničí: „Ďurica patrí k tým Slovákom, ktorí v politickom exile vedecky zdôvodňovali, obhajovali a živili ideu našej národnej nezávislosti a štátnej samostatnosti aj vtedy, keď celé desaťročia hodnotenie súčasných dejín v marxistickej historiografii vopred determinovali tvrdá cenzúra, politické premisy komunistickej teórie triedneho a revolučného boja a ideologická fikcia proletárskeho internacionalizmu.“[5]

Slovenský historik Peter Sokolovič vyzdvihuje celoživotné dielo M. S. Ďuricu: „Je málo historikov, ktorí na pomyselnom poli slovenskej historiografie vyryli takú hlbokú brázdu ako profesor Milan Stanislav Ďurica. Jeho dielo patrí nielen k tomu najrozsiahlejšiemu, ale aj najkvalitnejšiemu, čo dokázala slovenská historiografia 20. storočia vyprodukovať.“[6]

Kritika a obhajoba diela Dejiny Slovenska a Slovákov

V roku 1995 vydal prácu Dejiny Slovenska a Slovákov (komentovaná chronológia slovenských dejín). Ministerstvo školstva z iniciatívy ministerky školstva Evy Slavkovskej v roku 1996 financovalo, čiastočne z prostriedkov európskeho fondu Phare, celoplošnú distribúciu druhého vydania Dejiny Slovenska a Slovákov (1945 – 1993) ako pomôcku pre školy.[7] V tlači bolo publikované kritické stanovisko pracovníkov Historického ústavu SAV. V januárovom čísle (1997) Historického časopisu vyšla podrobná (výrazne negatívna) recenzia knihy. V marci 1997 HÚ SAV poslal ministerke školstva obšírny materiál, v ktorom zopakoval svoje výhrady k faktografickému, terminologickému a koncepčnému obsahu knihy. Vzhľadom na financovanie z európskych peňazí sa kauza dostala až na medzinárodnú úroveň. Ministerstvo medzičasom pod tlakom Európskej únie v júli 1997 neodporučilo knihu používať na školách. 24. septembra 1997 Kresťansko-sociálna únia zorganizovala tlačovú konferenciu na obranu Ďuricovej knihy, kde jej odporcov označila za „marxistov“ a „čechoslovakistov“.[chýba zdroj]

Iní slovenskí historici, medzi nimi aj Richard Marsina, Róbert Letz, Ján Milan Dubovský či Belo Polla, vo verejnom vyhlásení bránili Ďuricu a jeho Dejiny a kritizovali vedenie Historického ústavu SAV: „Publikácia má všetky atribúty serióznej, vedecky podloženej práce a ako dielo jedného človeka si zasluhuje obdiv a uznanie. Preto rozhodnutie Ministerstva školstva SR rozoslať publikáciu ako učebnú pomôcku do škôl bolo korektné, ba priam potrebné. Militantné postoje, ktoré sa vyskytujú, najmä v časti publicistiky proti osobe Milana S. Ďuricu, pramenia v úsilí terajšieho vedenia Historického ústavu SAV. Nejde v nich o historickú pravdu ani o objektívnu interpretáciu našich dejín.“[8]

Slovenský historik doc. František Bielik sa v rozhovore pre médiá postavil na stranu M. S. Ďuricu a vyzdvihol význam jeho práce: „Myslím si, že zásluha prof. M. S. Ďuricu pri zapĺňaní bielych miest slovenskej histórie je obrovská [...] Výpady proti prof. M. S. Ďuricovi robia skupiny tých slovenských historikov, ktorých vedecké práce za ostatných štyridsať rokov sú ukážkami deformácií dejín nášho národa.“[9]

Ďurica v knihe Priblížiť sa k pravde (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1998) svoju verziu s poukázaním na pramene a odbornú literatúru obhajuje.[10]

Kniha bola napriek tomu odvtedy na Slovensku pre vynikajúci odbyt opakovane vydaná; medzi dejepisnými knihami od slovenského autora sa zaraďuje na prvé miesta v predajnosti vôbec na slovenskom knižnom trhu, nielen po 89. roku. V roku 2021 vyšlo vo vydavateľstve Lúč už 6. vydanie knihy Dejiny Slovenska a Slovákov.[chýba zdroj]

Dielo

Podľa Jubilejného zborníka na počesť Milana S. Ďuricu, Bratislava 1995 Ďurica napísal asi 1700 bibliografických jednotiek. Okrem toho prekladal do slovenčiny a taliančiny.

Známe diela:

  • La Slovacchia a le sue relazioni politiche con la Germania 1938 – 1945. Vol I. (Padova 1964; pozri hore)
  • Die Slowakei in der Märzkrise 1939 (1964)
  • Dr. Jozef Tiso and the Jewish Problem in Slovakia (1957)
  • Dejiny Slovenska a Slovákov (Slov. ped. nakladateľstvo Brat. 1995; pozri hore)
  • Priblížiť sa k pravde (Bratislava 1997; pozri hore)
  • Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych dokumentov (THB 1998)
  • Jozef Tiso (1887 – 1947), Životopisný profil. (Lúč, Bratislava, 2006)

Referencie

  1. ↑ Vo veku 98 zomrel historik a salezián Milan S. Ďurica, ktorý vyzýval na svätorečenie Tisa. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-01-25. Dostupné online [cit. 2024-01-25].
  2. ↑ Vo veku 98 rokov zomrel profesor Milan S. Ďurica. Štandard (Bratislava: DENNÍK ŠTANDARD), 2024-01-25. Dostupné online [cit. 2024-01-25].
  3. ↑ MRVA, Ivan. Profesor Milan S. Ďurica vo večnosti [online]. Ústav dejín kresťanstva, [cit. 2024-08-13]. Dostupné online.
  4. ↑ HRABOVEC, Emília. Niekoľko myšlienok na margo zápasu o historické vedomie slovenského národa. Bratislava : LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, 2020. (KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín..) ISBN 9788081791666. S. 128.
  5. ↑ MAGDOLENOVÁ, Anna. Milan S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov v chronologickom prehľade. Slovenské národné noviny (Bratislava), 6.2.1996.
  6. ↑ SOKOLOVIČ, Peter. Prínos Milana S. Ďuricu k interpretácii dejín prvej Slovenskej republiky. Bratislava : LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, 2020. (KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín..) ISBN 9788081791666. S. 129.
  7. ↑ KONÍK, Juraj. Nacionalizmus, korupcia a babráctvo. Keď mala SNS školstvo, nedopadlo to dobre [online]. Denník N, 2017-08-22, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
  8. ↑ Vyhlásenie slovenských historikov. Svedectvo: časopis tabuizovaných faktov (Bratislava: Konfederácia politických väzňov Slovenska), 9. jún 1997, roč. 6, čís. 8, s. 14. ISSN 1338-404X.
  9. ↑ Namiesto histórie hystéria. FAKTY (Svätý Jur: Mediana, s.r.o), 13. august 1997, roč. 4. ISSN 1335-7085.
  10. ↑ ĎURICA, Milan S.. Priblížiť sa k pravde. Ideologické tézy a historické fakty. 4. vyd. Bratislava : LÚČ, 2012. ISBN 9788071149026.

Literatúra

  • ĎURICA, Milan S.. Priblížiť sa k pravde. Ideologické tézy a historické fakty. 4.. vyd. Bratislava : LÚČ, 2012, 256 s. ISBN 9788071149026.
  • KOŠIAR, Ján / ĎURICA, Ján (ed.) Projekt Scripsi Vobis. Nad výberom z celoživotného diela slovenského historika Milana Stanislava Ďuricu pri príležitosti jeho 95. narodenín. Bratislava: LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, 2020, 208 s. ISBN 9788081791666
  • I. Kamenec, Spor o Ďuricovu knihu (Dilema, okt. 1997, str. 23-26)
  • Interview Milan S. Ďurica, (Don Bosco dnes, č. 2, 2001, s. 21-23) Dostupné online

Strategi Solo vs Squad di Free Fire: Cara Menang Mudah!